Na cestách

Maldivy (Maldivská republika)

Sú ostrovný štát v južnej Ázii v Indickom oceáne. Sú tvorené rovnomenným súostrovím, ktoré pozostáva z 26 koralových atolov. Začínajú 500 km juhozápadne od Indie a Srí Lanky

(od Ihavandhippolhu Atoll po Addu Atoll) a tiahnu severojužným smerom v dĺžke zhruba 800 km. Rozprestierajú blízko 73 stupňa východnej dĺžky zhruba medzi rovníkom a 8. stupňom severnej šírky. Od indických Lakadív ich oddeľuje Prieliv ôsmeho stupňa. Maldivy ležia na 2 600 km dlhom páse plytčín vybiehajúcom na západ a juhozápad od Indického polostrova do Indického oceánu. Spolu s nimi ležia v tomto páse súostrovie Lakadivy (na severe) a Čagosské ostrovy(na juhu).

Celkovo pozostávajú z 1 196 ostrov, z ktorých je obývaných 187.

Krajina, ktorá je najnižšie položeným štátom sveta (žiadne miesto neleží viac než 2,4 m nad hladinou), patrí medzi vyhľadávané turistické destinácie. Maldivy sú najmenšou ázijskou krajinou a zároveň najmenšou moslimskou krajinou na svete.

 

DEJINY

Prvé osídlenie pochádza z obdobia okolo 500 pr. n.l., kedy sem priplávali rybári z Indie a Srí Lanky. Prvé zmienky o Maldivách pochádzajú už z 2. st. pr.n.l. od arabských obchodníkov. Medzníkom je rok 1153, kedy panovník nariadil prestup na islam. Pred príchodom Portugalcov v 16. st. vládlo Maldivám 6 sultánskych dynastií. Portugalci ovládli Maldivy len na 15 rokov.

Postupne sa snažili ovládnuť ostrovy Holanďania, zaujímali sa o ne aj Francúzi, Briti. V roku 1976 sa stali britským protektorátom. Veľká Británia, ktorá zohrala vo dejinách Maldív významnú úlohu, uznala v roku 1965 Maldivy za suverénny a nezávislý štát a v roku 1968 bola vyhlásená republika. Prvým prezidentom nezávislej republiky bol Ibrahim Násir (november 1968 – november 1978).


GEOGRAFIA

Vznik

Atoly sú pozostatkom obrovských podmorských sopiek, ktoré vystupovali z Čagsko-Lakadivského podmorského chrbáta – koncom treťohôr, asi pred 2 miliónmi rokov. V dôsledku pohybu kontinentov sa Indická platňa oddelila od Madagaskaru a narazila do Euroázijskej platne, čo malo za následok vznik orogénneho pásma pozdĺž hranice Indie a Nepálu. Toto orogénne pásmo dnes tvorí Tibetskú náhornú plošinu a Himaláje.  (India a Himaláje sa dvíhali a táto morská klesala) a tiež vplyvom erózie sa sopky znižovali, ale na ich obvode sa usadzovali koraly a vytvorili veniec, ktorý však v súčasnosti nie je súvislý – rozrušili ho morské vlny aj činnosť človeka.

Klíma

Maldivy majú tropickú klímu s vysokými teplotami počas celého roka a s veľkým množstvom slnečného svitu.  Podnebie je horúce, s priemernými mesačnými teplotami 24 až 31 °C, s malými teplotnými rozdielmi počas dňa a zrážkami 2 000-2 600 mm za rok.Spravidla najteplejším mesiacom býva apríl s maximálnou mesačnou teplotou 31,5 °C a minimálnou 26,5 °C. Najchladnejším mesiacom je december s maximálnou mesačnou teplotou 29,8 °C a minimálnou 25,3 °C.

Počasie ovplyvňujú dva monzúny: severovýchodný (iruvai) v období december-apríl a juhozápadný (hulhangu) v období máj-november.

Severovýchodný monzún prináša najsuchšie obdobie s malou oblačnosťou ( s výnimkou juhu). Relatívna vlhkosť v tomto období je o 5% nižšia v porovnaní s JZ monzúnom,  ale toto zníženie prináša dosť značú pocitovú úľavu.

Horúce obdobie prichádza v marci a apríli. Obdobie dažďov je od júna do septembra, kedy prevláda JZ monzún. V apríli a novembri sú prechodné obdobia medzi monzúnmi.

Pretože Maldivy ležia v pásme okolo rovníka, tropické búrky a cyklóny sú tu extrémne zriedkavé.

Je tu niekoľko zákonitostí, ktoré sa dajú predpovedať z hodnôt relatívnej vlhkosti. Ak je vlhkosť 85% alebo viac, je tu veľká pravdepodobnosť dažďa alebo búrok. Ak je medzi 80-85% je tu veľká pravdepodobnosť zmeny počasia smerom k dažďu. Ak je 90% a viac, bude pršať alebo budú búrky. Ak je nižšia ako 80% bude príjemné počasie.

Vplyv klimatických zmien na Maldivy

Podľa názoru predchádzajúceho maldivského prezidenta M. Nasheeda, patria Maldivy medzi 3 najohrozenejšie štáty na svete. Ohrozuje ich stúpajúca hladina oceána pod vplyvom klimatických zmien. Dokonca v novembri 2008 predstavil prezident plán na získanie nových území v Indii, na Srí Lanke a Austrálii, pretože sa obáva, že zvýšená hladina oceána v dohľadnej dobe môže zaliať väčšinu ostrovov.

Podľa údajov, ktoré publikovala správa medzivládneho panelu o klimatických zmenách (IPCC) z roku 2013, je pravdepodobné, že sa rýchlosť vzostupu globálnej strednej výšky hladiny oceánu od začiatku 20 st. stále zvyšuje. Napr. v období rokov 19901 – 2010 o 1,7 mm za rok, ale v období rokov 1993 – 2010 o 3,2 mm  za rok.

Aj z týchto údajov vyplýva, že v najbližšom období (30-50 rokov) Maldivám zaliatie nehrozí.

Morské ekosystémy

Maldivské vody vytvárajú prostredie pre mnohé ekosystémy, ale najznámejšie sú farebné ekosystémy koralových útesov. Tie sú domovom pre 1100 druhov rýb, 5 druhov korytnačiek, 21 druhov veľrýb a delfínov, 187 druhov koralov, 400 druhov mäkkýšov a 83 druhov ostnatokožcov. Samozrejme žije tu aj mnoho kôrovcov: 120 druhov klanonožcov, 15 druhov rôznonožcov, viac ako 145 druhov krabov a 48 druhov rakov a garnátov. V roku 1998 sa pod vplyvom fenoménu El Niňo zvýšila teplota vody oceánu o viac ako 5 °C, čo spôsobilo tzv. bielenie koralov.

Takto kritická situácia bola v sledovanej minulosti vraj iba dvakrát – v rokoch 1998 a 2010, keď spôsobila stratu farby a následné odumretie veľkých častí koralových útesov. Jav známy ako bielenie koralov nastáva, keď pre zvýšenie teploty alebo znečistenie vody odumierajú organizmy, ktoré žijú s koralmi v symbióze. Od nich získavajú koraly až 90 percent organických látok. Bez nich je koral výrazne oslabený, nerastie a hrozí nebezpečenstvo jeho úhynu.


OBYVATEĽSTVO

Najstarší osídlenci prichádzali z južnej Indie a Srí Lanky. Populácia Maldív sa zdvojnásobila v roku 1978. Rast obyvateľstva dosiahol najvyššie hodnoty v roku 1985 (3,4%) avšak v súčasnosti dosahuje zápornú hodnotu: -0,08 %. Priemerná dĺžka života dosahovala v roku 1978 len 46 rokov, v súčasnosti je to viac ako 75 rokov. Podľa odhadov súčasný počet obyvateľov Maldív dosahuje 393 000. Je tu vysoký podiel zahraničných robotníkov, ich počet sa odhaduje na 70 000 spolu s asi 33 000 ilegálnymi migrantami, čo tvoria takmer štvrtinu maldivskej populácie. Najviac je Bangladéšanov (vyše 33 000).

Úradným jazykom je divehi (maldivčina). Vďaka veľkej rozlohe územia sa medzi južnými a severnými atolmi vyvinuliu rozdiely vo výslovnosti a aj v slovnej zásobe.

Divehi používa zvláštne písmo Thaana písané zprava do ľava. Z jazyka divehi prešlo do angličtiny napr. slovo atholu, v anglickej aj medzinárodnej podobe známe ako atol.

Náboženstvo

Oficiálnym štátnym náboženstvom je islam (sunnitskí moslimi).  Po dlhšom budhistickom období v histórii Maldív presadili moslimskí obchodníci sunnitský islam. Maldivčania konvertovali na islam v polovici 12. st. Podľa marockého cestovateľa Ibn Battutu stál za touto konverziou sunnitský moslim a a obchodník Abu al-Bakarat, ktorý sa sem doplavil z Maroka. Jeho náhrobok je na území tzv. Piatočnej mešity (najstaršia mešita Maldív z roku 1656).

Hlavným mestom Maldív je Malé (156 000 obyvateľov, odhad z roku 2014). Mesto leží na ostrove Malé, ktorý je súčasťou atolu Kaafu. Na ostrove je veľký obchodný prístav a celý ostrov je hlavnou obchodnou oblasťou krajiny. Sídli tu väčšina vládnych budov a organizácií. Medzinárodné letisko je na priľahlom ostrove Hulhule. Celý ostrov je veľmi intenzívne urbanizovaný, mesto zaberá prakticky celú pevninu ostrova. Ostrov sa v minulosti sa niekoľkokrát rozširoval a súčasné Malé je kombináciou troch ostrovov: Malé, ostrov Villingili a tiež umelý ostrov Hulhumalé, ktorý spája Malé s medzinárodným letiskom. Mesto sa delí na šesť správnych celkov: Henveiru, Galolhu, Maafannu, Machangolhi, Vili Malé a Hulhumalé. Aj vďaka tomu, že viac ako tretina Maldivčanov žije v hlavnom meste je podiel mestského obyvateľstva 45,5%.

Malé je jedno z najrušnejších miest na svete, s úzkymi uličkami a veľmi rušnou dopravou. Ulice sú zaplnené nekončiacim radom pozostávajúcim najmä z mopedov, áut a tiež autobusov. Malé kontrastuje s okolitými ostrovmi, kde život plynie veľmi pozvoľne a pokojne.

Jediná prístupová cesta do mesta je po vode. Cez deň neustále premávajú trajekty medzi mestom a okolitými ostrovmi. Mesto má dva prístavy pre trajekty: lode z ostrova Hulhumalé a z letiskového ostrova Hulhulé priplávavajú do prístavu na severovýchodnej časti ostrova, trajekt na ostrov Vilingili odchádza z novovybudovaného prístavu v západnej časti ostrova.

Len hlavné mesto je mestom, ďalej nasledujú najosídlenejšie ostrovy:

  • Male: 156 000 obyvateľov
  • Hithadhoo: 9 407 obyvateľov
  • Fuvammulah: 7 642 obyvateľov
  • Kulhudhuffushi: 7 206 obyvateľov
  • Thinadhoo: 4 453 obyvateľov

 

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Na svetový deň životného prostredia 5. júna 1995 vyhlásila maldivská vláda 15 chránených morských areálov. Cieľom je chrániť:

  • žraloky
  • ryby, ktoré sa lovia do akvárií
  • čierne koraly, ktoré sa využívajú v klenotníctve
  • morské korytnačky
  • ustrice

 

PROBLÉM: ODPADKY

Maldivčania sú zvyknutí svoje odpadky, najmä kokosové produkty vyhadzovať do oceánu, ale s rastom blahobytu  a s množstvom baleného tovaru sa aj tento odpad rieši podobným spôsobom. Na niektorých obývaných ostrovoch sa odpad sústreďuje na okraji ostrova, aby bol následne odplavený pri zvýšenej hladine oceána.

Odpad z hlavného mesta Malé sa koncentruje na novo vvybudovanom ostrove Thilafushi, neďaleko Vilingili. Denne sa dovezie na ostrov 330 ton odpadu. Ostrov sa zväčšuje denne o 1 m2.  Zároveň sa na ostrove buduje priemysel Maldív, a to najmä výroba lodí, balenie cementu, plnenie fliaš metánom, ktorý získavajú zo skládky  a výstavba veľkoskladov. V marci 2015 presunula maldivská vláda nákladný prístav z Malé na Thilafushi.

Výstavba ostrovov

Maldivčania sa potýkajú aj s nedostatkom priestoru na ostrove Malé, ktorý je úplne zastavaný. Z toho dôvodu prijali rozhodnutie o výstavbe umelého ostrova Hulhumalé na atole Kaafu. Administratívne patrí pod hlavné mesto Malé.

Oficiálne bol otvorený v roku 2004. V roku 2006 mal 2 866 obyvateľov.

Výstavba je rozvrhnutá do viacerých etáp, posledná je výhľadovo do roku 2020. Na výstavbe sa podieľajú zahraničné firmy (Belgicko, Čína, Singapúr). Na ostrove je letisko, nemocnica, základná a stredná škola, mešity (najväčšia pre 1 500 veriacich), hotely, obytné súbory, verejné budovy, asi 12,5 km asfaltových ciest. Nezabúda sa ani na zeleň, sú tu vysadené stromy, parková úprava.


EKONOMIKA A ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ

Základným zdrojom príjmov je turistika a rybolov. Krajinu ročne navštívi viac ako milión turistov.

Hospodárstvo

Obyvateľstvo sa živí predovšetkým rybolovom a taktiež poľnohospodárstvom, ktoré je však slabo rozvinuté. Aj priemysel je slabo rozvinutý (predovšetkým stavba lodí) a predstavuje len zhruba 20% podiel na tvorbe HDP. Jednou zo základných výziev maldivskej ekonomiky je jej diverzifikácia. Príjmy štátneho rozpočtu sú zo 70 % pokrývané turistickým ruchom, zvyšok tvorí rybárstvo. Sektor spracovateľského priemyslu je veľmi malý, limitovaný nedostatkom miestnych pracovníkov.

Tradičné priemyselné odvetvia sú stavba lodí, spracovanie kokosového vlákna a textilná výroba. Sektor stavebníctva je pre krajinu veľmi dôležitý. V roku 2011 boli zrealizované tri obrovské projekty – vybudovanie nového terminálu pre nízkonákladové letecké spoločnosti v Sepangu, výstavba vodovodu Pahang – Selangor a rozšírenie cestnej siete. V roku 2012 investovala vláda 3,5 mld. MVR do rozvoja infraštruktúry.

Kľúčovú úlohu v poľnohospodárstve zohráva rybolov. Krajina disponuje množstvom vodných živočíchov. Najviac lovenými rybami sú tuniaky, slede, barakudy, ale aj delfíny. Geografický a geologický charakter krajiny, ktorá je zložená z veľkého množstva atolov, stavia poľnohospodárstvo do úlohy bezvýznamného ekonomického činiteľa. V malej miere sa tu pestuje kukurica, banány, ananás, chlebovník, papája, mango a cibuľa. Takmer všetky ostatné potraviny sa do krajiny dovážajú. Jedinými vývozným poľnohospodárskym artiklom je kokos. Ročne sa dopestuje 13 – 15 tisíc ton kokosových orechov. Kokosová palma má na Maldivách bohaté využitie: olej, cukor, ocot, ako palivové drevo, na výrobu lán a tiež slúži na výrobu člnov a domov.

Vzhľadom na nedostatok surovín sú Maldivy nútené dovážať ropu a zemný plyn. V súčasnosti je rozpracovaných niekoľko projektov na využívanie vodnej, slnečnej a veternej energie a spracovanie biomasy.

Dopravná infraštruktúra je veľmi obmedzená. Hlavné mesto Male disponuje 10 km asfaltových ciest,ktoré sú postavené na koraloch. Na Maldivách nie je žiadna železnica, na prepravu tovaru a osôb medzi jednotlivými ostrovmi slúžia lode, lietadlá a vrtuľníky. Na presun po ostrovoch sa využívajú najmä motocykle a bicykle.

Z hľadiska nákladnej prepravy je najdôležitejším dopravným uzlom prístav v Male, ktorým ročne prechádza až 200 000 ton tovaru.

Maldivský parlament prerokováva zákon o zriadeníí nových ekonomických zón, ktorých cieľom by mala byť diverzifikácia ekonomiky a zníženie závislosti republiky na cestovnom ruchu.

V apríli 2014 usporiadali Maldivy investičné fórum v Singapúre, ktorého sa zúčastnili napr. USA, India, Nemecko alebo Čína. Veľkou investičnou príležitosťou je napr. vybudovanie ekonomickej zóny v Ihavandhippolhu, mdzinárodného letiska “I-Heaven”,, tansfer obchodného prístavu na Thilafushi alebo  prieskum nálezísk ropy a zemného plynu na Maldivách.

Investíciám praje aj  daňový systém Maldív, ktorý je jednoduchý a prehľadný. Krajina nemá daň z príjmu, daň z obratu, daň z pridanej hodnoty a daň z nehnuteľností. Jedinou priamou daňou sú dane zo zisku komerčných bánk vo výške 25 %. Hlavnými príjmami štátu sú nepriame dane, konkrétne daň z cestovného ruchu a daň z dovozu.

Zahraničný obchod

K rozhodujúcim vývozným položkám možno zaradiť: mrazené a sušené tuniaky a žraloky, rybie mäso, solené a sušené ryby, výrobky odevného priemyslu, kokosové orechy, železný a neželezný odpad. K hlavným dovozným komoditám krajiny patrí: spotrebný tovar, ropa a ropné produkty,potraviny, predmety strednodobej a dlhodobej potreby, výrobné prostriedky, stroje a zariadenia, energetické komponenty, kovy a minerály. Dovozy vysoko prevyšujú vývozy a tento trend bude pokračovať aj do budúcna.

Rozhodujúcim obchodným partnerom Maldív z hľadiska vývozu je Thajsko. Nasledujú Francúzsko, Srí Lanka, Veľká Británia a Taliansko.

Z hľadiska dovozu majú prioritné postavenie Spojené arabské emiráty. Nasleduje Singapur, India, Srí Lanka a Malajzia, čo sú stabilní obchodní partneri Maldív.

Cestovný ruch

Maldivy majú najväčší podiel príjmov zo zahraničného turizmu na HDP na svete, ďalej  je to súostrovie Palau východne od Filipín v Tichom oceáne a „neďaleké“ súostrovie Vanuatu východne od Austrálie. Ak porovnáme návštevnosť voči HDP, tak sú Maldivy na prvom mieste a spolu s nimi  je  Palau a Kirgizsko.

Celkovo najúspešnejšími krajinami v medzinárodnom cestovnom ruchu sú malé ostrovné štáty, najmä Maldivy, Palau a Bahamy. Všetky sa nachádzajú v tropickom pásme okolo celej zemegule.  Maldivy  ročne navštívi viac ako 1 milión turistov.

Väčšina turistov prichádza do vybudovaných rezortov na samostatných ostrovoch: tých je momentálne 106.  Napriek tomu, že Maldivy majú vysoký deficit zahraničného obchodu, ktorý nedokážu vyrovnať ani príjmy z cestovného ruchu, zatiaľ neuvažujú o vytvorení siete lacnejších hotelov pre príchod viacerých turistov zo strednej triedy nad rámec luxusných a drahých rezortov. Turistický ruch sa podieľa 27,7% na tvorbe HDP a prináša do ekonomiky 60% devízových prostriedkov.

 

Zaujímavosti

V roku 2003 poslúžila geografická poloha Maldív k sérii meraní znečistenia atmosféry leteckou dopravou. Experiment prispel k potvrdeniu fenoménu globálneho stmievania ( anglicky Global dimming), čo je označenie pre postupné znižovanie množstva slnečného žiarenia, ktoré dopadá na Zem.


Informácie pre návštevníkov

Dôležité internetové adresy:

www.maldivesinfo.gov.mv/home/ – Ministerstvo turizmu…

 

 Praktické telefónne čísla:

1) kód Maldív pre medzinárodné hovory: + 960

2) predvoľba Malé: + 960 331 (332,333)

3) Imigračný úrad: + 960 333 0444

4) Záchranná služba: 102

5) Požiarna služba: 118

 

Víza

Pri turistických cestách do 30 dní sa nevyžaduje vízum. Občania SR musia byť držiteľmi cestovného pasu s dobou platnosti minimálne 6 mesiacov od dátumu vstupu do krajiny. Na cesty presahujúce túto hranicu alebo pri iných ako turistických cestách, je možné o vízum požiadať priamo na letisku pri prílete na Maldivy. K získaniu víz je potrebná fotografia pasového formátu.

Dá sa využiť aj lodné spojenie s Indiou alebo Srí Lankou. Do 30 dní pobytu je vízum bezplatné. Úrady vyžadujú pri vstupe preukázať dostatočné finančné prostriedky na pobyt (nad 25,-USD na osobu/deň). Pokiaľ turista nemá zvláštne povolenie, môže na územie Maldivy vstúpiť len cez prístavy Male alebo Hulhule. Pri odlete sa platí odletová taxa 10 USD.

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *