Na cestách

Tanzánia

Tanzánia, dlhý tvar Tanzánijská zjednotená republika, je štát v Afrike. Nachádza sa na východnom pobreží strednej Afriky. Vznikla zlúčením dvoch pôvodne nezávislých štátov Tanganiky, ktorý leží pri rovnomennom jazere a Zanzibaru.

Na severovýchode s Tanzániou susedí Keňa, na severe Uganda, na severozápade Rwanda a Burundi, na západe Kongo, na juhozápade Zambia a Malawi a na juhu Mozambik. Tanzánia bola kolóniou Spojeného kráľovstva, v roku 1964 získala nezávislosť.Vznikla v roku 1964 zo štátnych celkov Republika Tanganika a Ľudovej republiky Zanzibar a Pemba.

Keď sa Tanganika a Zanzibar spojili do jedného štátu, došlo aj k spojeniu pôvodných vlajok. Spodný zelený pruh na niekdajšej vlajke Tanganiky bol „prefarbený“ na zanzibarskú modrú a obe časti boli zorientované diagonálne, aby mali rovnaký status.

Zanzibar (z arab. Krajina čiernych)  je súhrnný názov pre 2 ostrovy pri východoafrickom pobreží – južný ostrov Zanzibar (svahilsky Unguja) a severný ostrov Pemba. Ostrov Unguja má rozlohu 1 658 km², ostrov Pemba 984 km². Podľa sčítania v roku 2012 žilo na ostrovoch 1,304 mil. obyvateľov. Hlavné mesto a zároveň kultúrne a ekonomické centrum je Zanzibar.

Rozkladá sa na území od Veľkých priekop k  pobrežiu Indického oceánu s priľahlými ostrovmi. Na Západe je ohraničená Východoafrickými jazerami Viktóriinym,

Tanganikou a Malawi. Pôvodný oficiálny anglický názov krajiny bol United Republic of Tanganyika and Zanzibar. Ten sa neskôr zmenil na United Republic of Tanzania. Originálny názov v svahilštine je Jamhuri ya Muungano wa Tanzania.

Geografia a geológia

V geologickom zložení kontinentálnej Tanzánie sa uplatňujú predovšetkým staré predprvohorné horniny, ktoré sú často prekryté permotriasovými sedimentami alebo treťohornými a štvrtohornými sopečnými výlevmi. Staré kryštalické horniny sú bohaté na nerasty (zlato, striebro, meď, volfrám, olovo, nikel, sľudu, granit, korund a diamanty). Permotriasové horniny obsahujú popri železných rudách aj bohaté sloje uhlia. Na pobreží nájdeme vápence a kaolínové íly. Najviac sú však rozšírené štvrtohorné zvetraliny, z ktorých sa vyvinuli rôzne typy pôd. Štvrtohorné horniny obsahujú ložiská fosfátov, sódy a soli. Celý reliéf je ovplyvnený tektonickými pohybmi. Pôvodne zarovnaný povrch bol rozlámaný a vytvorili sa tu dva systémy priekopových prepadlín – západná Stredoafrická a mohutná Východoafrická. Väčšina povrchu štátu sa rozkladá v nadmorských výškach 1 000 – 1 300 m na Východoafrickej náhornej plošine. Východoafrickú náhornú plošinu v severojužnom smere rozdeľuje na dve časti Východoafrická priekopová prepadlina, pozdĺž ktorej sú už prevažne vyhasnuté sopky. V masíve Kilimandžára sú to Meru a Kibo. Kibo je zároveň najvyščším vrcholom afrického kontinentu.

Na niektorých miestach je pobrežie lemované ostrovmi a koralovými rifmi.

Z pôd prevládajú červenohnedé pôdy saván. Podnebie je v ovplyvňované monzúnami. V lete ovplyvňuje podnebie severozápadný monzún a v zime juhovýchodný pasát. Vzhľadom na veľkosť krajiny je možné rozlíšiť 4 typy chodu počasia. Napriek tomu hlavné obdobie dažďov pripadá na mesiac marec až máj. Teplota sa po celý rok drží nad 20C ° okrem vyššej nadmorskej výšky. Priemerná ročná teplota sa počas celého roka príliš nemení a dosahuje okolo 30 stupňov Celzia. Najhorúcejšími mesiacmi sú november až február. Od marca do mája a od októbra do decembra je v krajine obdobie dažďov.

Riečna sieť nie je dostatočne vyvinutá a prevládajú krátke toky s perejami. Najdlhšou riekou je Rovuma 1 100 km. Ďalšie významné rieky sú Rufiji (cca 100 km splavný úsek) a Ruaha. Krajinou preteká prítok Nílu Kagera.Najväčším jazerom je Viktóriino jazero. Je tu aj viacero ďalších jazier, napr. Tanganika (druhé najhlbšie jazero na svete), Malawi, Rukwa (bezodtokové plytké slané jazero)… Plošne najväčšou rastlinnou formáciou sú trávnaté savany a savanové lesy (Miombo). Ekologicky významné sú mangrovové lesy na pobreží a afro-alpínska vegetácia najvyšších sopečných pohorí.

 

História

Tanzánia je sídlom najstarších nálezov ľudí. Okolie rokliny Olduvai v severnej Tanzánii sa pre nálezy fosílií staré až 2 milióny rokov často nazýva kolískou ľudstva. Pred 10 000 rokmi tu žili kolónie lovcov a zberačov, pravdepodobne národov Khosa. Okolo roku 2000 pred Kr. prišli národy Bantu zo západnej Afriky, ktoré vynašli výrobu kovov a základy sociálnej a politickej organizácie.

V 3. st. bolo vnútrozemie Tanzánie osídlené kmeňmi Sanov, ktoré postupne vytláčali bantuské kmene.

Pobrežie dnešnej Tanzánie bolo už v staroveku súčasťou východoafrického obchodu s Arábiou a Indiou. Významnú úlohu v ňom zohrávali ostrovy Zanzibar, Pemba, Mafia a Kilwa, ktoré ležali blízko pobrežia Afriky.

Pobrežie a okolité ostrovy od 9. st. osídľovali arabskí a perzskí obchodníci. V 10. storočí založené mesto Kilwa si podmanilo ďalšie mestá na pobreží a stalo sa hlavným mestom afrického sultanátu, ktorý sa v 12. – 13. st. rozprestieral až po územie dnešného Mozambiku. V tomto období sa rozvinula bantusko-arabská zmiešaná kultúra a zmiešaná reč svahulčina, ktorá je dnes úradným jazykom Tanzánie.

Ostrov Zanzibar od roku 1503 do roku 1698 bol osídlený Portugalcami (objavil ho Vasco de Gama), kedy bol dobitý maskatským sultánom z Ománu. V polovici 19. st. pobrežie ovládal zanzibarský sultán. V tomto období sa Zanzibar stal centrom obchodu s otrokmi pre celé východoafrické pobrežie a cez ostrov prešlo ročne až 50 000 otrokov.

V 19. storočí prenikali európski cestovatelia a misionári aj do vnútrozemia (napr. David Livingstone). V osemdesiatych rokoch 19. storočia sa na tomto území snažili uchytiť Nemci a v roku 1884 sa Tanganika stala súčasťou Nemeckej východnej Afriky. Na základe zmluvy z roku 1890 sa Zanzibar stal britským protektorátom. Po prvej svetovej vojne bol mandát aj nad Tanganikou zverený Veľkej Británii. Tento stav zostal až do roku 1961, kedy bola vyhlásená samostatná republika Tanganika, ktorá mala štatút domínia. V roku 1962 vošla do platnosti ústava, podľa ktorej sa stala Tanganika nezávislým členom Britského spoločenstva národov.
24. apríla 1964 sa spojil Zanzibar s Tanganikou a vznikol nový štát Tanzánia. Od roku 1967 do 1995 sa Tanzánia pokúšala o socializmus, ale zostala členom Commonwealthu.
Viac ako dve desať ročia od vzniku Tanzánie bol na čele štátu prezident Julius

Nyerere, ktorého socialistická politika poznamenala štát aj na obdobie po jeho smrti. V 60., rokoch zaviedol kolektivistickú politiku nazvanú „Ujamaa“, čo v svahilčine znamená „spoločenstvo rodiny“. Žiaľ, táto politika spôsobila, že Tanzánia dosiahla ekonomické dno. Na príkaz vlády sa vypaľovali dediny a ľudia boli nútení k presídľovaniu do kolektívnych fariem. V roku 1967 bol štát najväčším zamestnávateľom v krajine. Ale kýžená produktivita sa nedostavila a jedine pôžičky od Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu v roku 1975 zabránili štátnemu bankrotu. Nyerere odstúpil od moci v roku 1985 a krajina začala uplatňovať ekonomiku voľného trhu. V tom istom roku  ostrovy Zanzibar a Pemba získali rozšírenú autonómiu s vlastnou správou.

V roku 1992 bol v krajine zavedený pluralitný politický systém a v roku 1995 prebehli v krajine prvé pluralitné voľby.

HOSPODÁRSTVO

V posledných piatich rokoch vykazuje Tanzánia stabilný ekonomický rast vo výške okolo 6% a aj inflácia sa drží na prijateľnej úrovni. Základným odvetvím hospodárstva je poľnohospodárstvo, to je však závislé od klimatických podmienok (vplyv fenoménu El Niňo – sucho). V poslednom období  vykazujú dynamický rast aj odvetvie turistického ruchu, ťažobný priemysel a doprava.

Tanzánia je agrárna krajina. Poľnohospodársky sektor zamestnáva štyri pätiny pracovnej sily a podiela sa 26,5% na tvorbe HDP. Hlavnými exportnými komoditami sú káva, čaj, sisal, bavlna, tabak a kešu oriešky. Ďalej sa pestuje kukurica, ryža, obilie a cukrová trstina. Väčšina úrody sa vyváža v nespracovanom stave (kešu, bavlna). Dôležitý je chov dobytka: veľkosť stád sa odhaduje na 13 mil. kusov hovädzieho dobytka, 10 mil. kusov kôz a 4 milióny oviec. Rovnako tu existuje spracovanie rýb.

Hlavná ekonomická aktivita Zanzibaru je pestovanie palmy Raffia a korenia (škorica, klinčeky, muškátový oriešok a korenie).

Priemyslová výroba je jedna z najrýchlejšie rastúcich v rámci kontinentu. Problémy spôsobujú nepravidelné dodávky vody a elektrickej energie, nízke investície a neefektívne riadenie. Na celkovom HDP krajiny sa podiela 25,6%. K najvýznamnejším odvetviam patrí pivovarníctvo, výroba cukru, tabakový priemysel, textilná výroba, výroba cementu, spracovanie ropy, výrobky z dreva a produkcia hnojív. Priemyslová výroba sa koncentruje najmä v okolí Dar es Salaam. Perspektívnym odvetvím je ťažobný priemysel. V krajine sú náleziská zlata, diamantov, polodrahokamov, uhlia, fosfátov, soli, cínu, sádrovca a vápenca. V súčasnosti sa však toto odvetvie podiela na HDP zanedbateľným spôsobom. Vláda sa rôznymi spôsobmi snaží do sektoru prilákať zahraničných investorov.

Pravidelné vysoké prírastky vykazuje stavebníctvo, vynakladajú sa značné prostriedky najmä na rozvoj infraštruktúry, ktoré sa sústreďujú na cestnú sieť a stavbu mostov a v Dar es Sallame na kancelárske budovy a hotely.

Sektor služieb sa podiela na HDP 47,9% a je po poľnohospodárstve druhým najdôležitejším zdrojom devíz. Kľúčovým je turistický ruch.

 

Infraštruktúra (doprava, telekomunikácie, energetika)

Cestné spojenie medzi väčšími mestami je väčšinou dobré, zvyšok ciest však vyžaduje naliehavú opravu, ktorá sa realizuje za rozsiahlej donorskej pomoci EU a Svetovej banky.

Spoločnosť Tanzania Railway Cooperation prevádzkuje 2 600 km dlhú trať spájajúcu Dar es Salaam so svernou oblasťou krajiny. Trať je v úbhom stave a je nevyhnutná oprava. Ďalšia trať o celkovej dĺžke takmer 2000 km spája Dar es Salaam s Kapiri Mposhi v Zambii.

Medzinárodné letiská sú v Dar es Sallam, Kilimandžáro a na Zanzibare.

Hlavný prístav krajiny je Dar es Salaam, ďalšími sú Tanga a Zanzibar. Hustota pevnej telefónnej siete je nízka, ale v krajine sú štyria mobilní operátori, ktorí poskytujú služby viac ako 1,8 mil. zákazníkom.

Elektrická energia je z 85% zabezpečovaná vodnými elektrárňami.

 

CESTOVNÝ RUCH

Tanzánia priťahuje turistov množstvom národných parkov, kde môžu na vlastné oči vidieť divoké zvieratá africkej prírody (levy, hrochy, nosorožce, slony, žirafy, zebry a ďalšie). Zaujímavý kolorit vytvárajú kočovné kmene Masajov so stádami dobytka, ľudoprázdne pláže s jemným bielym pieskom a palmamami, zachovalým podmorským svetom s veľkým množstvom koralov. Pozornosť priťahujú aj mnohé pamiatky UNESCO (napr. Stone Town na Zanzibare, či Kondoa so skalnými maľbami) a v neposlednom rade Kilimandžáro, ktoré chce ročne pokoriť viac ako 15 000 turistov.

Cestovný ruch vytvára 12,7% HDP a zamestnáva okolo 11% zo zamestnaného obyvateľstva (2013). Toto odvetvie zaznamenáva ohromný rast –  príjmy vzrástli z 1,74 mld USD v roku 2004 na 4,48 mld USD v roku 2013. V súčasnosti počet návštevníkov Tanzánie prekračuje 1 milión ročne. Veľká väčšina turistov navštevuje Zanzibar a tzv. severný okruh: národný park Serengeti, Ngorongoro, NP Tarangire, NP Lake Manyara a samozrejme Kilimandžáro. V roku 2013 bol najnavštevovanejším národný park Serengeti (vyše 450 tis. návštevníkov).

 

OCHRANA PRÍRODY

Približne 38% plochy Tanzánie tvoria chránené územia. Krajina má 16 národných parkov a množstvo rezervácií, medzi ktoré patrí aj chránená oblasť Ngorongoro (Ngorongoro Conservation Area).

Serengeti je najznámejšia chránená prírodná rezervácia Afriky, ktorá sa nachádza na severe Tanzánie. Meno ‘Serengeti’ pochádza z jazyka Masajov a znamená „miesto, kde sa krajina pohybuje do nekonečna“. V Serengeti sa každoročne deje jeden z veľkých divov tohto sveta. Ide o najväčšiu pozemnú migráciu cicavcov na svete, celosvetovo známu ako „veľkú migráciu“ dvoch miliónov kopytníkov (zebry, pakone, gazely), ktoré smerujú na juh zo severných končiarov pre krátke obdobie dažďov každý október a november za čerstvými pastvinami. Neskôr po dlhých dažďoch v apríli, máji a júni pokračujú na západ a sever. Tak silný je ich starobylý inštinkt migrovať, že žiadne sucho, priepasť alebo rieka plná krokodílov ich nemôže zadržať. Serengeti je najstarší národný park v krajine a je hlavným cieľom turistov v oblasti s názvom Northern Safari Circuit do ktorej spadajú národné parky Lake Manyara, Tarangire, Arusha a oblasť Ngorongoro.

Ngorongoro je chránené územie, ktoré leží na severe Tanzánie, východne od Národného parku Serengeti. Od roku 1979 je územie s rozlohou 8 288 km² súčasťou Svetového prírodného dedičstva UNESCO. Park je známy unikátnou polohou v kaldere vyhasnutej sopky, ktorej strmé steny vytvárajú prirodzenú ochranu, no zároveň i bariéru pre tamojšiu zver. Kráter je zároveň najväčšia neporušená sopečná kaldera na svete. Vytvoril sa, keď obrovský vulkán zhruba pred 2 miliónmi rokov explodoval a zrútil sa. Kráter je hlboký 610 m a dno má plochu 260 km².

Nachádza sa tu najväčšia koncentrácia voľne žijúcich afrických zvierat, ktorých počet je okolo 30 000 jedincov. V roku 2010 došlo k rozšíreniu zápisu vo svetovom dedičstve UNESCO a Ngorongoro je od tohto roku nielen prírodným, ale aj kultúrnym dedičstvom. Krajina v chránenom území je viacúčelová. Je tu skombinovaná prísna ochrana divokej zvere skĺbená s tu žijúcim obyvateľstvom. Využitie pôdy je riadené tak, aby predišlo negatívnym účinkom na zver. Kultivácia pôdy je v Ngorongoro zakázaná.  Fauna krátera je veľmi bohatá a rozmanitá. Vzácnosťou medzi väčšími zvieratmi je nosorožec čierny (žije tu len niekoľko kusov) a hroch, ktorý je v Tanzánii veľmi neobvyklý. Žijú tu zebry, gazely, pakone, je tu veľký počet levov, na okraji krátera žije leopard, slony, byvaloy, šakaly, hyeny.

Napriek veľkému počtu chránených území sú niektoré živočíšne druhy ohrozované organizovanými zločineckými bandami. Tanzánia sa stala hlavným cieľom pašeráckych gangov zameraných na ilegálny obchod so slonovinou. Kým v roku  2009 žilo v národných parkoch Tanzánie 110 tisíc slonov, v roku 2014 ich bolo len okolo 43 tisíc.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *