Na cestách

Skalné mestá v Gruzínsku

Gruzínsko, krajina ležiaca v zovretí medzi Veľkým a Malým Kaukazom oplýva mnohými prírodnými krásami a vzácnymi historickými pamiatkami.
Dôstojné miesto medzi nimi zaujímajú skalné mestá. V tomto príspevku opíšeme tri: jaskynný komplex Vardzia, skalné mesto Uplistsikhe a kláštorný komplex David Garedža.

Vardzia je jaskynné kláštorné mesto na juhu Gruzínska na ľavom brehu rieky Kury (Mtkvari) v Malom Kaukaze. Rieka Kura tu začína svoju púť takmer celým Zakaukazskom, aby sa nakoniec vliala do Čierneho mora. Dal ho postaviť v 12. stor. gruzínsky kráľ Giorgi III. – Bagration. Mesto vzniklo ako hraničná pevnosť proti nájazdom Turkov a Peržanov. Stavbu dokončila jeho dcéra, kráľovná Tamara a zriadila v nej kláštor. Vardzia bola vytesaná do skalnej steny hory Erušet nad údolím rieky Kury. Vyhĺbili sa tu hlboké jaskyne, ktoré sú pospájané tunelmi, terasami a galériami. Vzniklo tu asi 3000 bytov, ktoré mohli poskytnúť bývanie až 50 00 obyvateľom. Bol tu aj kostol, knižnica, pekárne, stajne a kúpacie nádrže. V 13. storočí poškodilo celý komplex zemetrasenie. V 16. storočí vtrhli do Vardzie Peržania a v ťažkých bojoch boli nakoniec obyvatelia porazení a komplex bol opustený. Po zemetrasení sa zachovalo asi 750 miestností na ploche 900 m².
Dodnes žije vo Vardzii niekoľko mníchov, ktorí v jaskyniach bývajú. Väčšina komplexu je otvorená pre turistov.

Uplistsikhe (v preklade Božia pevnosť)
Uplistsikhe je prehistorické skalné a jaskynné mesto, ktoré sa nachádza vo východnom Gruzínsku neďaleko mesta Gori nad riekou Kura (Mtkvari). Je to jedna z najstarších archeologicky doložených obývaných lokalít v Gruzínsku.

Komplex skalných miestností a chodieb začal vznikať pravdepodobne už v 6. st. pr. n.l. a stalo sa hlavným politickým a náboženským centrom regiónu Kartli. Jeho význam vzrástol v 7. st., kedy Arabi okupovali Tbilisi a Uplistsikhe sa stalo útočiskom kresťanov. V tom období tu žilo takmer 20 tisíc obyvateľov. Úpadok mesta priniesli nájazdy Mongolov v roku 1240. Ďalšie masívne škody vznikli pri silnom zemetrasení v roku 1920.
V súčasnosti sa skalné mesto rozprestiera na ploche asi ôsmich hektárov. Najrozsiahlejšia je jeho stredná časť s kresťanskou bazilikou z 10. storočia. Archeológovia tu našli veľké množstvo historických artefaktov, vrátane zlatých a strieborných šperkov, keramiky a sôch.

Kláštorný komplex David Garedža je vybudovaný na polopúštnom svahu hory Garedža v juhovýchodnom Gruzínsku na hraniciach s Azerbajdžanom, pričom aj časť komplexu leží na území Azerbajdžanu. Je nazvaný podľa svojho zakladateľa, kresťanského mnícha Davida z Garedži (6. st.). Najstaršie miestnosti kláštorného komplexu tvoria jaskynné otvory, ktorých stropy tvoria prírodné šikmé vrstvy pieskovca.
David Garedža je preslávený svojimi nástennými freskami z 8. a 9. storočia. Čierny pigment z dreveného uhlia či modrý lazurit slúžili stredovekým umelcom pri zobrazovaní výjavov s náboženskou i svetskou tematikou.
Úpadok kláštora i samotného Gruzínska prišiel v druhej polovici 13. storočia, keď do krajiny vtrhli Mongoli, ktorí ho roky plienili. Kláštor neskôr gruzínski králi obnovili, ale v 17. st. ho ešte viac vyplienili Peržania, ktorí zmasakrovali mníchov a zničili vzácne rukopisy a umelecké artefakty. Kláštor bol opäť obnovený koncom 17. st.
Po vzniku Sovietskeho zväzu bol kláštor zavretý a Sovieti si tu urobili vojenský výcvikový tábor počas vojny s Afganistanom. Po mohutných protestoch bol vojenský tábor stiahnutý. Rovnako sa však správali po roku 1991 aj Gruzínci, ktorí tu mali rok vojenskú základňu. Po nátlaku verejnosti však armáda odišla a odvtedy kláštor navštevujú len pútnici a turisti.

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *