Na cestách

Mayská ríša so zreteľom na Honduras

  1. POLOHA

    Územie mayskej civilizácie (cca 2500 pred Kr. – 1520/1697 po Kr.) a zároveň územie osídlené početnými mayskými národmi sa rozprestieralo na celom polostrove Yucatán a protiľahlom území až po Tichý oceán, teda presnejšie v celej dnešnej Guatemale, celom dnešnom Belize, severozápadnom Hondurase, v mexických štátoch Yucatán, Quintana Roo, Campeche, Chiapas a na východe mexického štátu Tabasco.

    Autor: Kmusser – Foster, Lynn 2002

  2. DEJINY

Dejiny Mayov delíme na obdobia:

  • archaické (7000 pred Kr. – 2000 pred Kr.),

  • predklasické (2000 pred Kr. – 250 pred Kr.),

  • klasické (250 pred Kr. – 900 po Kr.)

  • poklasické (900 – 1521).

Mayovia boli nositeľmi vyspelej mayskej civilizácie. O prvých Mayoch môžeme podľa posledného stavu výskumu hovoriť už asi od roku 2500 pred Kr., čiže približne súčasne s výskytom prvých poľnohospodárov. Väčšina nálezov ale pochádza až z obdobia po roku 1500 pred Kr. Niektoré pramene nazývajú (bez dôkazov) už pobrežných rybárov z mayskej oblasti z obdobia okolo 5000 pred Kr. ako „Mayov“. Pojem Mayovia (podľa mesta Mayapán) sa pôvodne zrejme vzťahoval asi po roku 1263 len na „kmeň“ Itzov (Itzá).

ÚPLNE NA ZAČIATKU

Kde sa vzali, Kým boli?

O pôvode najstarších obyvateľov kontinentu sa špekulovalo od prvej Kolumbovej plavby. Považovali ich za potomkov starých Egypťanov, niekedy za desať stratených kmeňov Izraela, alebo bola južná Amerika identifikovaná aj

s bájnou Atlantídou. Dokonca počiatky vedeckého rasizmu sa snažili vytvoriť indiánsku rasu. Ale archeologické vykopávky dokázali, že kostrové pozostatky patria druhu Homo sapiens sapiens, a teda, že Indiáni nie sú produktom nezávislého vývoja, ale výsledkom migrácie hotového druhu. Odkiaľ?

Najuznávanejšou odpoveďou je teória antropológa Aleša Hrdličku, že prišli z Ázie. V dobe posledného zaľadnenia (asi pred 40 tis. rokmi) poklesol oceán v oblasti Beringovho prielivu a vytvoril pevninský most. Odtiaľ migrovali smerom na juh a do oblasti strednej Ameriky dorazili okolo 12 000 r. pr. n.l. Postupne prešli od kočovného spôsobu k usadlému spôsobu života. Medzi 8. a 3. tisícročím pr. n.l. kultivovali a začali pestovať plodiny, ako kukuricu, zemiaky (maniok v tropických oblastiach) a bavlnu. Objavili výrobu keramiky. Stále sídla, počiatky poľnohospodárstva, domestifikácia zvierat, výroba keramiky a ďalšie technologické inovácie viedli v nasledujúcich 4 tisícročiach k vzniku predštátnych a nakoniec aj štátnych útvarov. Tento vývoj prerušil príchod Európanov v 16. storočí. Staré civilizácie Ameriky postupne zanikli: i keď je to len polovičná pravda – mestá sa postupne rozpadajú, alebo ich pohltila džungľa, potomkovia obyvateľov tu stále žijú. Napr. v Guatemale je 40% čistého indiánskeho obyvateľstva a väčšinu ostatného obyvateľstva tvoria miešanci. Podobná situácia je v Mexiku, Peru a Bolívii. V Hondurase 90% obyvateľstva tvoria miešanci a 7% pôvodní Indiáni. Prežívajú aj domorodé jazyky: mayskými jazykmi dnes hovorí viac ako miliónov obyvateľov.

Pôvod Mayov je sporný. Niektorí výskumníci tvrdia, že sú potomkami Olmékov, ktorí po zániku San Lorenza (900 pred Kr.) utiekli na východ. Problém je však v tom, že okrem písma a možno kalendára, Mayovia s Olmékmi nemajú veľa spoločného, ako aj v tom, že ako vieme (nejakí) ľudia žili na mayskom území už pred rokom 900 pred Kr. Podľa iných názorov Mayovia pochádzajú z vysočín (pri tichomorskom pobreží), odkiaľ sa rozšírili aj do nížin.

V ČOM BOLI VÝZNAMNÍ

Základné intelektuálne výdobytky:

  1. Ich písmo: jediné skutočné písmo v celej predkolumbovskej Amerike. Zachovalo sa na stélach, popisujúcich občianske udalosti a zaznamenávajúce kalendárne a astronomické údaje. Avšak španielsku conquistu prežili len 4 tzv. kódexy.

  2. Mayský kalendár, resp. viacero paralelných kalendárov. Bol najzložitejším v predkolumbovskej Amerike, ale bol vzhľadom ku skutočnej dĺžke roka presnejší než náš dnešný. Ich najznámejší kalendár je slnečný kalendár. Mal 18 mesiacov a každý z mesiacov mal 20 dní, na konci roka + 5 dní naviac. Pre každý mesiac (a vraj aj deň) mali názvy. To, aký bol pre nich kalendár dôležitý možno pozorovať na Kukulkánovej pyramíde. Nahor vedie z každej strany 91 schodov (91×4 = 364 a ako 365. deň sa počíta stavba na vrchu pyramídy). Druhým najznámejším kalendárom bol mesačný kalendár, ktorý mal 13 mesiacov po 20 dňoch. Tieto dva kalendáre sa stretnú raz za 52 rokov. 52 rokov bol pre Mayov posvätný cyklus.

  3. ich matematika používala nulu, ktorú v tej dobe nepoznali v Európe ani Rimania, ani Gréci. Samotná matematická predstava nuly vznikla už v Babylónii, ale Mayovia jej koncept pochopili dôslednejšie a začali ju používať v bežnom živote. Na čísla to boli skutočne odborníci a aj preto niektoré ich kalendáre ľuďom priadne pomotali hlavu.

    Mayovia používali dvadsiatkovú sústavu. Na rozdiel od ľudí, ktorí vymysleli náš zápis, Mayovia usúdili, že máme k dispozícii 20 prstov.

    Mayské čísla

    • Čísla od 1 do 4 sa píšu ako bodky nakreslené vedľa seba.

    • Číslo 5 sa píše ako vodorovná čiara.

    • Čísla od 6 do 9 sa píšu ako bodky nakreslené vedľa seba nad čiarou, ktorá znázorňuje číslo 5.

    • Číslo 10 sa píše ako dve vodorovné čiary nad sebou.

    • Takto sa v štyroch úrovniach píšu čísla do 19.

    • Mayovia vymysleli aj nulu. Nula sa kreslí ako elipsa. Je to pravdepodobne semienko kakaa.

    • Číslo 20 sa píše ako nula dole a nad tým jedna bodka. Bodka musí byť trochu oddelená od nuly (na druhej úrovni)

    • 2 bodky nad nulou je číslo 40. Vodorovná čiara nad nulou je 100.

    • Číslo 400 sa píše ako nula dole, nad tým ešte raz nula a nad tým jedna bodka.

      • Mayovia dokázali robiť zložité výpočty. Tieto výpočty používali hlavne na výpočet času. Často zapisovali dátumy. Matematiku používali aj na určenie dráh astronomických telies, aj na svojich stavbách.

  4. mali veľmi vyspelú astronómiu, poznali dĺžky cyklov obehu Mesiaca, Venuše, vypočítali tropický rok (Tropický rok je časová jednotka, ktorá zodpovedá obdobiu medzi dvoma po sebe nasledujúcimi prechodmi Slnka jarným

    bodom.[1] Trvá 365,24219 dní alebo 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 45,4 sekúnd. Je približne o 20 minút kratší ako siderický roka a je základom kalendárneho roku). a hviezdny rok (Siderický rok alebo hviezdny rok[1] je čas medzi dvoma po sebe nasledujúcimi návratmi Slnka po ekliptike k tej istej hviezde (skutočná doba obehu Zeme okolo Slnka trvajúca 365 dní 6 h 9 min 9,5 s)).

    Pyramídy postavené na oslavu hviezd Mayovia boli skvelí astronómovia. Až tak výnimoční, že mnoho ľudí sa domnieva, že vzhľadom na technické možnosti mohli mať pri svojich objavoch radcov priamo z iných vesmírnych civilizácií. To nevieme, ale mnoho stavieb reflektuje na vesmírne udalosti. Napríklad predné schodisko na hvezdárni (karakol) v Chichen Itzá je orientované na najsevernejšie postavenie Venuše a rohy budovy ladia s pozíciou východu slnka pri letnom slnovrate a západu pri zimnom slnovrate.

  5. Milovali saunovanie Zdá sa, že boli autormi omnoho širšieho portfólia vynálezov, ako sme predpokladali. Saunovanie prevádzkovali už okolo 900 rokov pred načim letopočtom. Považovali ho za jeden z najlepších konceptov na uzdravenie tela, ale aj mysle.

  6. stavali diaľkové cesty cez džungľu, vysúšali močiare, stavali podzemné nádrže na vodu a najmä umelecky hodnotné pyramídy, paláce a mestá.

A toto všetko dokázali s primitívnymi materiálmi a v klimaticky nevhodnej oblasti.

Obraz Mayov a ich dejín sa v posledných rokoch značne zmenil, čo v neposlednom rade súvisí so skutočnosťou, že ich komplikované písmo sa postupne darí rozlúštiť až od posledných desaťročí 20. storočia, čiže až v posledných rokoch sme schopní rozumieť ich textom. Na prelome tisícročí bolo rozlúštených asi 85 % mayských hieroglyfov (presnejšie: z celkovo 800 znakov bolo rozlúštených asi 300, a asi pri 380 znakoch je ich význam viac-menej istý).

Laserové mapovanie v džungli severnej Guatemaly odhalilo na ploche 2 144 km² veľké množstvo objektov. Podľa tohto vedci odhadujú, že na konci klasického obdobia tu žilo 7 až 11 miliónov obyvateľov.[1] Tisícky predtým neznámych stavieb starých Mayov, vrátane pyramíd, palácov a vyvýšených ciest objavil v Guatemale tím medzinárodných archeológov, ktorí používajú laserovú technológiu prenikajúcu do zeme. Výsledky veľkého projektu zameraného na ich zmapovanie pomocou moderných technológií boli teraz publikované v prestížnom vedeckom magazíne Science a spoluautormi štúdie sú aj slovenskí vedci.

III ŽIVOT MAYOV

Mayovia netvorili jednotnú ríšu, i keď v klasickom období mali k tomu blízko, pretože v nížinách existovali dve kráľovstvá: Tikalské a Calakmulské. Táto nížinná civilizácia klasického obdobia (250 pred n.l. – 900 n.l.) dosiahla najvyššiu kultúrnu úroveň zo všetkých známych kultúr predkolumbovskej Ameriky. Budovali sa mestá s nádvoriami na náboženské obrady, chrámami, či ihriskami pre loptové hry. Mesto sa chápalo skôr ako kultové stredisko, než ako miesto na bývanie.

V klasickom období sa mayská spoločnosť delila na vládnucu vrstvu a kňazov, strednú vrstvu – remeselníkov, manažérov a úradníkov, bojovníkov a otrokov. Hospodársky základ tvorilo poľnohospodárstvo, najmä pestovanie kukurice.

Podľa legendy starí Mayovia verili, že prvý človek bol stvorený z kukuričných zŕn rozomletých na kašu. Ako platidlo sa používali kakaové bôby a bavlna (niekedy okolo 8. storočia).

 

Rituály

Čo sa týka Mayov dnes už bezpečne vieme, že viedli krvavé vojny, zajali, týrali a obetovali zajatcov. Doklady hovoria o rituálnom mučení a ponižovaní, stínaní hláv a pod. Z Copánu z oltára Q napr. vieme, že obetovali tu 15 jaguárov, copánska dynastia v tom období mala 15 posvätných predkov. Tradične sa obetovali moriaci, ale aj jelene, psy a na zvláštne príležitosti (vstup nového panovníka na trón, sucho, závažná nemoc panovníka) sa obetovali ľudia, a to dospelí aj deti.

Vrchol dosahuje mayská kultúra po roku 800. Potom postupne opustili miesta v južných nížinách (príčiny sú sporné: božské sily, odlesňovanie, hladomor a sucho?). Mayovia južných nížin sa zmenili na primitívnych pestovateľov kukurice, Mayovia severných nížin sa dostali pod vplyv Toltékov, neskôr sa rozpadli na množstvo samostatných štátov. Mayovia z vysočín sa zmenili na agresívnych bojovníkov.

Rád by som spomenul posvätný strom Mayov: Vlnovec päťtyčinkový (Ceiba pentandra), podľa ktorého bolo pomenované mesto La Ceiba. Tento strom majú okrem Mayov posvätnej úcte rôzne prehispánske kultúry strednej Ameriky. Podľa mayskej mytológie bol symbolom vesmíru. Strom symbolizoval spôsob komunikácie medzi tromi úrovňami Zeme. Korene boli spojením

s podzemím, kmeň reprezentoval svet, v ktorom žili ľudia a koruna symbolizovala horný svet a 13 úrovní mayského neba. Mayovia si svet predstavovali ako päťku na kocke: štyri smerové kvadranty a stred bol piatym smerom. Jednotlivým smerom priradili aj farby: červenú na východ, bielu na sever, čiernu na západ, žltú na juh a zelenú pre stred.

Stavby

Najznámejšou mayskou lokalitou je archeologické nálezisko Chichen Itzá v južnom Mexiku, jeden z novodobých divov sveta. Niekoľko storočí bolo ukryté v džungli a je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Najznámejšou stavbou v Chichen Itzá je Kukulkánova pyramída – foto Wikipédia (Španielmi nazývaná El Castillo). Kukulkán (Quetzalcoatl) je hlavný mayský boh, je bohom slnka a nebies.Pyramída má štvorcový pôdorys a na vrch vedie z každej strany 91 schodov. Behom jarnej a jesennej rovnodennosti pri západe slnka vytvára svetlo špeciálny efekt, vďaka ktorému sochy hadov po stranách schodiska vypadajú, akoby sa plazili po boku pyramídy.

  1. COPÁN – HONDURAS

    Copán bol – po Dzibilchaltúne a Tikale – tretím najväčším mayským mestom v klasickom období. Nachádza sa na brehu rovnomennej rieky Copán (ktorá je prítokom rieky Motagua) v severozápadnom Hondurase v nížinnej oblasti (600 m n. m.). Je to najvyššie a zároveň najjužnejšie položené mesto z klasického mayského obdobia. Tesne po roku 800 tu žilo asi 18 000 – 20 000 obyvateľov.

    Mesto sa skladá z hlavnej skupiny budov a asi 16 pridružených podskupín budov (niekedy vzdialených až 26 km).

    Hlavná skupina obsahuje:

    Gran Plaza

    • Akropolu : komplex pyramíd, chrámov, terás, obsahuje napr.:

      • Chrám 26 z roku 756, ku ktorému (a zároveň k celej akropole) vedie známe 11 m široké tzv. Hieroglyfické schodisko (738-755) je nádherne na všetkých zachovaných 63 schodoch vyzdobené 1260 hieroglyfickými symbolmi. Je to okrem 4 mayských kódexov najdlhší zachovaný mayský písomný dokument. Opisuje dejiny Copánu od roku 426 do roku 738.
      • Chrám 22 z roku 771, ktorý je zasvätený planéte Venuši
      • Chrám 11 z roku 756, ktorý má vlysy nádherných reliéfov ľudských postáv a mytologických bytostí.
      • iné budovy
    • 5 priľahlých nádvorí:
      • hlavný dvor: z troch strán je obklopený kamennými múrmi, v strede je obetná pyramída obklopená preslávenými stélami zo svetlozeleného trachytu s basreliéfnym spracovaním
      • stredný dvor: priestor s loptovým ihriskom, ktorého súčasná podoba bola posledným stavebným projektom vládcu Waxaklajuuna Ubaaha K’awila, a ktoré je jedno z najlepšie zachovaných v Mezoamerike

        Priestor s loptovým ihriskom

      • dvor Hieroglyfického schodiska: priestor medzi loptovým ihriskom a Hieroglyfickým schodiskom

      • východné nádvorie: so slávnym Jaguárím schodiskom s humoristickými fugúrkami jaguárov

      • západné nádvorie

    Hieroglyfické schodisko

    Copán bol strediskom vedy, najmä astronómie a matematiky. Copánski astronómovia vypočítali najpresnejšie dĺžku slnečného roka zo všetkých Mayov, ďalej ekliptické periódy a objavili novú metódu výpočtu lunárnych mesiacov.

    Pri jednej stéle z roku 782 sa našli dve malé zlaté figúrky, ktoré patria k ojedinelým nálezom zo zlata z klasického obdobia Mayov.

    Copán je jedna z najdlhšie a najlepšie preskúmaných mayských lokalít.

    Údolie Copánu je osídlené od 13. stor. pred Kr. Mesto Copán začalo ako malá poľnohospodárska osada okolo roku 1000 pred Kr. V roku 160 po Kr. bolo založené tzv. Copánske kráľovstvo.

  2. roku 822 (z ktorého pochádza posledný datovaný monument z mesta) nastúpil na trón U-Kit-Tok a v priebehu 10 rokov sa ústredná vláda zrútila. Nastalo obdobie prudkého vyľudňovania, až kým do roku 1200 Mayovia oblasť úplne neopustili. Práve v Copáne sa v roku 1995 konali vykopávky zamerané na vyriešenie záhadného procesu vyľudňovania južných mayských nížin. Ukázali, že počet obyvateľov údolia Copánu sa medzi rokmi 700 a 850 každých 90 rokov zdvojnásoboval. 80% percent obyvateľov žilo v meste s hustotou obyvateľov v mestskom jadre až 8000 (!) osôb na km2. Celkovo takisto 80% obyvateľov údolia žilo v chatrčiach, čo názorne ukazuje neudržateľné sociálne pomery copánskeho „štátika“. Po roku 850 sa v priebehu niekoľkých desaťročí mesto a okolie vyľudnilo, kým vidiecka populácia vzrástla o 20%. Nakoniec do roku 1150 počet obyvateľov Copánu celkovo klesol o 75%.

Copán znovuobjavili John Loyd Stephens s maliarom Frederickom Catherwoodom v roku 1837 za pomoci miestnych obyvateľov. Catherwoodove ilustrácie potom lokalitu preslávili. Od začiatku 20. storočia sa konal celý rad vykopávok a reštauračných prác v centre Copánu, pri ktorých boli odkryté aj hroby viacerých bývalých vládcov.

Od roku 1980 je lokalita Copán zapísaná v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Článok vznikol ako jeden z výstupov geografickej expedície HONDURAS 2019. Autor textu a fotografií: Anton Magula

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *