Na cestách

Honduras

I. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE

Poloha, povrch a geologická stavba

 

Golfo Fonseca

Grand Plaja na ostrove El Tigre

Povrch

Viac ako dve tretiny územia krajiny je hornatých, s priemernou nadmorskou výškou 1 000 m n. m. Morfologicky pozostáva krajina z troch typov: rovinatého severu pri karibskom pobreží, roviny na juhu pri tichomorskom pobreží a hornatého stredu krajiny. Ten sa člení na severnú, centrálnu a južnú časť.

Na severe (Cordillera Norte) je dominantný vrch Pico Bonito (2 435 m n. m.). V centrálnej časti (Cordillera Central) je najvyšším vrchom Maroncho (2 744 m n. m.). Najvyšší vrch krajiny je v južnej časti (Cordillera Sur), v pohorí Celaque (2 849 m n. m.).

Rovinatý sever sa rozprestiera od guatemalskej po nikaragujskú hranicu a zaberá asi šestinu plochy celej krajiny. Z poľnohospodárskeho hľadiska je to najproduktívnejšia časť Hondurasu. Tadiaľto tečie aj najdlhšia rieka krajiny, zvaná Coco, alebo Segovia. Najväčšie povodie však majú rieky Patuca a Ulúa.

Rovina pri Tichom oceáne zaberá iba 2% plochy krajiny. Sú tu vhodné podmienky na chov dobytka. Tunajšie rieky sú kratšie a menej vodnaté ako na severe krajiny. Najvýznamnejšia je Choluteca.

Rio Tinto (zlatonosná rieka)

Jediným prirodzeným jazerom je Yojoa medzi departmentmi Cortés, Santa Bárbara a Comayagua v nadmorskej výške 650 m n. m. Leží v depresii vytvorenej vulkanickou činnosťou o rozlohe približne 90 km² a s pobrežím dlhým 50 km. Pri výtoku z jazera je vodná elektráreň.

Jazero Yojoa

II. Geologický vývoj

Geologický vývoj stredoamerickej oblasti je danný postavením na rozhraní dvoch významných litosférických dosiek: Karibskej a Kokosovej.

Na západnom okraji sa pod Karibskú dosku podsúva oceánska Kokosová doska. Tým vzniká vulkanické pohorie Kordillier a takisto vysoko seizmicky aktívna oblasť. Líniu subdukčnej zóny kopíruje Stredoamerická priekopa. Na V je Kokosová doska vymedzená ostrovným oblúkom Malých Antíl.

V dôsledku subdukčného procesu Kokosovej dosky pod Karibskú dochádza k silnej tektonickej aktivite v oblasti. Jedným z prejavov pohybov dosiek na konvergentnom rozhraní je hlavne v oblasti pacifického pobrežia Strednej Ameriky, horský vulkanický reťazec tiahnúci sa SZ-JV smerom, ktorý je pozorovateľný od hraníc Mexika až po územie Kostariky. Ten lemuje zhruba vo vzdialenosti 150 km rozhranie Karibskej a Kokosovej dosky. Smerom k JV sa znižuje. V pohorí sa zachovali aj staršie hercýnske štruktúry kolmé na tento smer.

V oblasti Strednej Ameriky sa nachádza viac než 70 sopiek, ktoré boli aktívne už v priebehu holocénu. Tento sopečný oblúk má dĺžku 1500 km. Zahŕňa útvary od veľkých stratovulkánov až po sopečné kužele. V kalderách sopiek sa vyskytujú vulkanické jazera. Dominujúce vulkanické fenomény (vyhasnuté i činné stratovulkány, lávové príkrovy, kaldery, maary a pod.) dávajú celému horskému reťazcu špecifický morfologický ráz náhorných plošín.

Ďalším prejavom tektoniky je práve vznik zložitého systému Stredoamerickej Kordillery, ktorá ako celok patrí k mladoalpidnej štruktúre. Stredoamerická Kordillera leží medzi Tehuantepeckou a Panamskou šijou. Jej členenie nie je jednotné a jasne rozoznateľný je vulkanický pás pozdĺž tichomorského pobrežia prerušený zálivom Fonseca. Najvyššia Stredoamerická Kordillera je v Guatemale, v strednej časti v Hondurase je pomerne nižšia. Nachádza sa tu najvyšší vrch Hondurasu Cerro Las Minas (2849 m n.m.). Medzi horskými pásmami s vyskytujú pozdĺž zlomov prepadliny, v Hondurase napríklad Comayagujská priekopa. Južná časť Stredoamerickej pevninskej oblasti je charakteristická vrásovým a zlomovým charakterom horstiev. Preto južná časť šije stredoamerického horského systému už nie je vulkanická. Jej štruktúry vznikli pri intenzívnom horotvornom procese v priebehu štvrtohôr.

Regionálna geológia Hondurasu

Na území rozoznávame 3 skupiny hornín:

  1. Vrchy na severe sú staršie, s prevládajúcimi paleozoickými metamorfnými kryštalickými horninami a len zriedka granitickými intrúziami. Ich vek je okolo 245 milión rokov.

  2. Obal tvoria mezozoické sedimenty, predovšetkým vápence a redbeds (červené vrstvy), datované do 100 až 200 miliónov rokov.

  3. Tretiu tvorí tenká vrstva vulkanických hornín z dvoch epizód vulkanizmu v treťohorách, ktoré sa nachádzajú hlavne na JZ krajiny.

Prírodné riziká

Územie Strednej Ameriky je často postihované rôznymi prírodnými katastrofami. Medzi najčastejšie patria zemetrasenia, ničivé hurikány a tropické búrky, zosuvy pôdy a pod.

Zemetrasenia

Seizmická ativita v Hondurase je oproti susedným štátom nízka a rozptýlená. K najposlednejšiemu zemetraseniu došlo 9. januára 2018 neskoro večer. Sila zemetrasenia bola odhadnutá na 7,6 stupňa Richterovej škály a jeho epicentrum sa nachádzalo blízko Swan Islands v Karibskom mori. Ohnisko sa nachádzalo len 10 km pod povrchom. Úrady spočiatku varovali pred hroziacou vlnou tsunami, ale neskôr bolo toto varovanie odvolané. Otrasy pocítili aj obyvatelia metropoly Tegucigalpa. Hlásené boli praskliny na domoch z departmentov Colón, Atlántida a Olancho. SV Hondurasu, ktorý bol epicentru najbližšie, je riedko osídlený a tvorený prírodnými rezerváciami. Samotné zemetrasenie bolo tak silné, že ho zaznamenali seizmografy po celom svete.

Historicky významné zemetrasenia v Hondurase sa odohrali v rokoch 1915 (6,4 M), 1934 (6,2 M) a v roku 1982 pozdĺž pacifického pobrežia (6,0 M).

Vulkanická aktivita

Na území Hondurasu sa nachádzajú nasledujúce sopky:

Utila, Yojoa (vulkanické pole), Zacate Grande (stratovulkán, El Tigre (stratovulkán). V súčasnosti v Hondurase nie je ani jedna aktívna sopka.

Pôdne zosuvy

Problematika zosuvov pôd nebola v Hondurase príliš diskutovaná. Zmena nastala v roku 1998, kedy krajinu zasiahol hurikán Mitch, ktorý spôsobil zosuv kvôli obrovským zrážkam. Po tejto udalosti sa riziku pôdnych zosuvov začalo venovať omnoho viac pozornosti.

  1. Podnebie

    Napriek tomu, že celý Honduras leží v v tropickej oblasti, má tri rozdielne klimatické typy regiónov. Karibské nížiny majú vlhkú tropickú klímu s vysokou teplotou a vlhkosťou a dažďové zrážky sú rozložené rovnomerne počas celého roka. Nížina pri Tichom oceáne má vlhkú a suchú tropickú klímu s vysokými teplotami, ale s výrazným obdobím sucha od novembra do apríla. Vnútrozemské vysočiny majú tiež výrazné obdobie sucha, ale teplota v tomto regióne klesá so stúpajúcou nadmorskou výškou.

    Územia nižšie ako 1000 m n.m. sú známe ako tierra caliente (horúce oblasti), medzi 1 000 a 2 000 m n.m. tierra templada (mierne oblasti) nad 2 000 m n.m. ako tierra fría (studené oblasti). Obe nížiny patri madzi tierra caliente s priemernými dennými teplotami medzi 28° C a 32° C počas celého roka. na nížine pri Tichom oceáne sú najvyššie teploty v apríli, v poslednom mesiaci obdobia sucha, obdobie dažďov je mierne chladnejšie, ale vysoká vlhkosť tohto obdobia spôsobuje nekomfortnosť. V oblasti Karibiku prichádzajú v decembri a januári studené fronty zo severu so silnými severozápadnými vetrami a miernym ochladením.

    Hornatiny vo vnútrozemí sú v rozsahu od tierra tempada do tierra fría. Tegucigalpa, ktorá leží na chránenej náhornej plošine vo výške nad 1000 m má príjemnú klímu s priemernými teplotami od 30° C v apríli (najteplejší mesiac) do 25° C v najchladnejšom mesiaci január. Nad 2000 m n.m. môže teplota klesnúť až k bodu mrazu v noci.

    Dažde v Karibskej oblasti sú časté počas celého roka, ale sezónne rozdelené vo zvyšku krajiny. Úhrny zrážok sú výdatné pozdĺž severného pobrežia, najmä v oblasti Moskytia, kde priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje 2400 mm. V okolí San Pedro Sula sú mierne nižšie od novembra do apríla, ale každý mesiac má významné zrážkové úhrny. Vnútrozemské hornatiny a nížina pri Tichom oceáne majú obdobie sucha, miestnymi nazývané „leto“, a to od novembra do apríla. Väčšina zrážok v týchto oblastiach spadne v „zime“, od mája do septembra. Celkové ročné úhrny zrážok závisia od lokálnych geomorfologických podmienok, napr. v Tegucigalpe dosahuje 1 000 mm ročne.

    Honduras leží v hurikánovom páse a na Karibskom pobreží je vyššia pravdepodobnosť vzniku hurikánov a tropických búrok ako je to vo vzdialenejšej oblasti od mora. Honduras zažil viacero ničivých hurikánov a tropických búrok s ľudskými obeťami a obrovskými hospodárskymi škodami: hurikán Francelia v r. 1969, hurikán Fifi v r. 1974. Najničivejší

    v histórii Hondurasu bol hurikán Mitch z hurikánovej sezóny 1998. Síce pred pevninou zoslabol, ale niesol obrovské zrážky, ktoré spôsobili na území Hondurasu a Nikaragui najstrašnejšie povodne a zosuvy pôdy v ich histórii, ktoré zabili 18 000 ľudí. V tabuľkách zaznamenaných hurikánov je druhý s najvyšším počtom obetí za Veľkým hurikánom (22 tisíc obetí), za ním nasledujú Galvestonský hurikán a hurikán Fifi (oba 12 000 obetí).

    Hurikány sa príležitostne tvoria aj nad Tichým oceánom a pohybujú sa na sever a dosahujú územie južného Hondurasu, ale tieto búrky sú slabšie a neprinášajú toľko zrážok.

  2. Flóra, fauna a pôdy

    Honduras je druhý najväčší štát v strednej Amerike, tiahnuci sa od Karibiku až po Tichý oceán. Napriek agresívnemu odlesňovaniu si Honduras zachováva vyššiu mieru zalesnenia (45,3% , 2011), než ostatné krajiny v regióne. Krajinný ráz dotvára viacero typov lesa, najmä hmlové lesy (vo výškach nad 2000 m), dažďové lesy, borovicové lesy a mangrovy.

  3. rôznych lesných ekosystémoch Hondurasu sú bohato zastúpené rastlinné aj živočíšne druhy, vrátane druhov, ktoré sa už v ostatných regiónoch strednej Ameriky nevyskytujú.

Cicavce

V lesoch žije viac ako 200 druhov cicavcov. medzi nimi je mnoho vzácnych druhov. V každom lesnom ekosystéme nájdeme netopiere (Chiroptera): 98 známych druhov tvorí takmer polovicu cicavcov. Jaguár americký (Panthera onca)je jedným z najvzácnejších druho v celej strednej Amerike. vyskytuje sa najmä v mangrovových oblastiach. Patrí medzi ohrozené druhy. Vo vodách pri karibskom pobreží Hondurase žije vzácny Lamantín karibský (Trichechus manatus). Národným zvieraťom Hondurasu je jeleník bielochvostý (Odocoileus virginianus), ktorý patrí medzi najväčšie druhy medzi jeleňou zverou. Najčastejšie obýva nížiny a píniové lesy, je chránený. V Hondurase žije veľké množstvo druhov opíc, vrátane malpy (Cebus capucinus), pavučiaka mexického (Ateles geoffroyi vellerosus) a vrešťanov (Alouatta palliata palliata).

Vtáky

Honduras má mimoriadne bohatú diverzitu vtáčích druhov. Žije tu 18 druhov papagájov, vrátane tirika tovi (Brotogeris jugularis), ara olivová (Ara ambigua), klinochvost hrubozobý (Aratinga strenua) a ara arakanga (Ara macao), ktorý je národným vtákom Hondurasu. Medzi sťahovavé vtáky patrí lastovička čiapočkatá, endemický druh vysočín strednej Ameriky od Mexika po Honduras.

Chestnut-mandibled toucan (Ramphastos swainsonii) – tukan je častým druhom obývajúcim pobrežné nížinné lesy. Je známy svojou jasne sfarbenou tvárou a premršteným zobákom, niekedy sa chovajú aj ako domáce zvieratá, a to napriek tomu, že sú chráneným druhom.

Tropické dreviny

Druhy Avicennia germinans a Rhizopora mangle, čo sú druhy mangrovníkov indikujú hranice mangrovového ekosystému.

Mangrovy lemujú lagúny pri Karibiku

Mahagónovník veľkolistý (Swietenia macrophylla) býva prímesou mangrovníkov v suchých oblastiach, čo signalizuje nástup pobrežných nížinných píniových lesov. Borovica karibská (Pinus caribaea, var. hondurensis) a Pinus oocarpa sú jedinými zástupcami borovíc v krajine, napriek tomu, že výrazne dominujú v nížinných lesoch. Jedným z najimpozantnejších stromov v Hondurase je Vlnovec päťtyčinkový (Ceiba pentandra), podľa ktorého bolo pomenované mesto La Ceiba. Tento strom majú okrem Mayov posvätnej úcte rôzne prehispánske kultúry strednej Ameriky. Podľa mayskej mytológie bol symbolom vesmíru.

Strom symbolizoval spôsob komunikácie medzi tromi úrovňami Zeme. Korene boli spojením s podzemím, kmeň reprezentoval svet, v ktorom žili ľudia a koruna symbolizovala horný svet a 13 úrovní mayského neba. Niektoré jedince dosahujú impozantné výšky až okolo 75 metrov a priemer kmeňa vyše 3 metre.

Kvitnúce rastliny

Vegetácia Hondurasu je veľmi bohatá. Botanici odhadujú, že sa tu vyskytuje viac ako 5000 rastlinných druhov. Kvitnúce rastliny nachádzame vo väčšine oblastí krajiny, kde tvoria potravu pre hmyz a vtáky. Jednou z najplodnejších rastlín je šalvia, druhy: Salvia dorisiana, S. Karwinski a S. cacaliifolia kvitnú celoročne v chladných horských lesoch centrálneho Hondurasu. Lotos žltý (Nelumbo lutea) bol kedysi zdrojom potravy pre domorodcov. Je jedným z množstva kvitnúcich rastlín v mangrovových porastoch. Pre jeho krásny žltý kvet sa pestuje ako ozdobný kvet v záhradných jazierkach.

Kakaovník s plodmi

V Stručné dejiny

150 – 900 n. l. : Mayovia, Copán

1502: K. Kolumbus objavil Honduras na 4. výprave Kolonizácia: Hernán Cortés

1821: vyhlásenie nezávislosti, Comayagua

Comayagua – pohľad z katedrály

1823 – 1838: Stredoamerická federatívna republika, F. Morazán

Socha F. Morazána v Tegucigalpe 1898: vyhlásenie samostatnosti

  1. polovica 20. storočia: UFC = banánová republika 1965: 6 dňová futbalová vojna so Salvádorom 1982: nová ústava

Archeologické nálezy dokazujú, že v rokoch 150 – 900 po Kr. v lokalite Copán na západe krajiny žili Mayovia.

Pobrežie Hondurasu objavil pre Európanov v roku 1502 Krištof Kolumbus počas svoje štvrtej a poslednej výpravy.

Krištof Kolumbus pristál pri meste Trujilo

Kolonizáciu územia Hondurasu začal organizovať Hernán Cortés, ktorý túto úlohu zveril Pedrovi de Alvarado a Cristóbalovi de Olid. Tento proces bol zavŕšený po roku 1500. Najdôležitejšie správne sídlo na jeho území bolo mesto Gracias.

Nezávislosť na španielskej korune vyhlásil miestny snem so sídlom v meste Comayagua 28. septembra 1821. Neskôr sa Honduras stal súčasťou mexickej ríše pod vládou Agustína de Iturbide, kde zotrval až do vzniku Stredoamerickej federatívnej republiky v roku 1823. Najvýraznejšími postavami z tohto obdobia v Hondurase bol Francisco Morazán, prezident tohto útvaru, ktorého postava dodnes stelesňuje ideu stredoamerického unionizmu.

Honduras sa od Stredoamerickej federatívnej republiky oddelil v októbri 1838. Prvé roky samostatnosti boli poznačené občianskymi vojnami a diktatúrou prezidentov. Liberálne reformy v krajine začal zavádzať v roku 1876 prezident Marco Aurelio Soto. Zahraničná politika krajiny v druhej polovici 19. storočia bola poznačená hlavne úsilím o návrat k Stredoamerickej konfederácii, ktoré vyvrcholilo podpisom dohody o založení Veľkej stredoamerickej republiky, ktorej súčasťou bol Honduras v rokoch 1896 až 1898, kedy sa opäť stal samostatnou krajinou.

V prvej polovici 20. storočia rôzne severoamerické spoločnosti, ako napr. United Fruit Company (UFC), urobili z banánov hlavný vývozný artikel krajiny, čím ju definitívne zapojili do medzinárodného obchodu. V tomto čase a tu vzniklo pejoratívum „banánová republika“, lebo UFC sa stala ďaleko najväčším vlastníkom v krajine. V roku 1932 sa dostal k moci generál Tiburcio Carías Andino. Jeho vláda sa vyznačovala politickými represáliami, ale aj zlepšením hospodárskej situácie krajiny.

V roku 1965, po období nestability, sa stal prezidentom plukovník Oswaldo López Aréllano. Počas jeho vlády sa zhoršila hospodárska situácia a prebehla tzv. Futbalová vojna. Vládol až do roku 1974. V roku 1969 vyvrcholilo dlohodobé napätie medzi Hondurasom a Salvadorom v niekoľkodňovej Futbalovej vojne.

Víťazstvo Sandinovskej revolúcie v Nikarague ešte viac destabilizovalo politickú situáciu v Strednej Amerike. To viedlo k medzinárodnému tlaku, najmä zo strany USA na vypísanie slobodných volieb v Hondurase. Ako víťaz z nich v roku 1980 vyšiel Roberto Suazo Córdova. Prijatím novej ústavy v roku 1982 sa začala nová politická etapa v Hondurase.

V roku 1998 krajinu ťažko postihol hurikán Mitch.

  • roku 2009 došlo k prevratu, pri ktorom armáda zvrhla prezidenta Manuela Zelayu, ktorý sa snažil presadiť referendum o zmene ústavy, povoľujúcu mu sa znova uchádzať o post prezidenta.

  • Obyvateľstvo

    90% obyvateľstva tvoria mestici (potomkovia Európanov a Indiánov). 7% obyvateľstva sú pôvodní Indiáni a približne 2% sú potomkami otrokov alebo utečencov afrického pôvodu. Významnú menšinu tvoria kresťanskí Arabi pochádzajúci z Palestíny, ktorí sa tu etablovali už okolo roku 1900 ako významní podnikatelia a obchodníci, najmä v okolí mesta San Pedro Sula. Spomedzi ázijských menšín sú najpočetnejší Číňania a Japonci.

    Hoci v Hondurase stále prevažuje rímskokatolícke náboženstvo, počet členov tejto cirkvi klesá, zatiaľ čo počet členov protestantských cirkví rastie. Existujú tu aj budhisti, židia, moslimovia, bahájci, rastafariáni a vyznávači pôvodného indiánskeho náboženstva.

    Veľa obyvateľov má príbuzných v Španielsku, Mexiku a Kanade, no najviac emigrantov z krajiny žije v USA. Najobľúbenejší šport je futbal.

    ETNICKÉ ZLOŽENIE OBYVATEĽSTVA

Ekonomika

Hrubý domáci produkt Hondurasu dosahuje najvyššie hodnoty rastu (5 až 6%) v Strednej Amerike už od roku 2004. Jeho rast je spôsobený rastom domácej spotreby, exportu a nízkymi úrokovými sadzbami.

Tradičným vývozným artiklom sú banány a káva. Hlavným dovozným artiklom je ropa.

Honduras podpísal dohodu o slobodnom obchode s ostatnými stredoamerickými krajinami, Dominikánskou republikou a USA. Dôležitým zdrojom vylepšovania platobnej bilancie je prílev úspor krajanov pracujúcich v zahraničí, najmä v USA, ktorý každoročne rastie. Nezamestnanosť v krajine naopak klesá.

Plantáž palmy olejnej

Honduras je 2. najchudobnejšou krajinou strednej Ameriky. Trpí neobyčajne nevyrovnaným rozdeľovaním príjmov a aj vysokou nezamestnanosťou. Kým historicky je závislý na exporte banánov a kávy, v súčasnosti diverzifikoval svoj export o odevy a montáž automobilov.

Honduraská ekonomika vo veľkom závisí od obchodu s USA a od ich úhrad. DR-CAFTA (Dominikánsko- stredoamerická zmluva o voľnom obchode) vznikla v roku 2006 a prináša pomoc v podobe priamych zahraničných investícií, ale spoločenská i politická nestabilita, spolu s vysokou kriminalitou a rozbujnenou korupciou môžu odstrašiť potenciálnych investorov. Asi 15% priamych zahraničných investícií pochádza od firiem z USA. Od roku 2010 do roku 2017 je nepatrný hospodársky rast o 3,1 do 4,0%, čo je pre zlepšenie životných podmienok obyvateľstva nepostačujúce: 65% obyvateľov žije v chudobe.

  • spolu s Nikaraguou najchudobnejší štát strednej Ameriky, HDP: 170. miesto na svete
  • Hurikán Mitch, 1998, 2. najsmrtonosnejší v histórii, 18 000 obetí, povodne, zosuvy pôdy, priame škody vyše 2 mld USD, zničených 70% ciest
  • Vysoký rast HDP, 5-6 % ročne
  • Vývoz: banány, káva, palmový olej, morské plody

 

    • Dovoz: ropa

Cestovný ruch

Atraktivity Hondurasu z pohľadu cestovného ruchu:

  • Ekoturistika: pláže, koralové útesy, lesy, NP – Pico Bonito, Moskytia – nazývajú ju aj Amazóniou Strednej Ameriky
  • Pobrežná turistika: La Ceiba, Bay Islands, Trujillo, jazero Yojoa
  • Archeologická turistika: Copán, jaskyne Taulabe
  • 7 medzinárodných leteckých spoločností, priame spojenie so Severnou i Južnou Amerikou, Európou
  • Roatán a ďalšie prístavy a ostrovy navštívi ročne viac ako 1 milión pasažierov výletných lodí

 

Vodopád Pulhapanzak

NP Pico Bonito

    • Karibik

    • archeologické lokality

    • Jazero Yojoa

    • Pulhapanzak

    • Národné parky

      Západ Slnka nad Karibským morom

  • Bezpečnosť a kriminalita

San Pedro Sula:

V r. 2015 mesto s najvyššou mierou kriminality na svete

Má asi 650 tis. obyvateľov a je hospodárskym „srdcom“ Hondurasu, Aglomerácia „Valle de Sula“ vyprodukuje okolo 63% HDP

V roku 2015: 170 zavraždených na 100 000 obyvateľov Honduras:

2012 viac ako 90 zavraždených na 100 000 obyvateľov

2018: 3. miesto na svete, 78,89 zavraždených na 100 000 obyvateľov Príčiny:

  • nelegálne držané zbrane

  • obchod s drogami ( čiastočný presun z Mexika)

  • pouličné mládežnícke gangy

  • najnebezpečnejšie mestá: San Pedro Sula, Tegucigalpa

Článok vznikol ako jeden z výstupov geografickej expedície Katedry regionálnej geografie PF

UK v Bratislave: HONDURAS 2019.

Autor textu a fotografií: Anton Magula

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *