Nezaradené

Porovnanie politickej stuácie JAR – BOTSWANA – NAMÍBIA

JUHOAFRICKÁ REPUBLIKA

Nelson Mandela

JAR má dvojkomorový parlament (90 členná Národná rada a 400 členné Národné zhromaždenie). Najsilnejšia politická strana v Národnom zhromaždení formuje vládu, na čele ktorej stojí prezident republiky. V období 2009 až 2018 bol prezidentom Jacob Zuma, počas jeho vlády dramaticky vzrástla korupcia. Bývalý minister financií Pravin Gordhan hovorí o rozkradnutí

trinástich miliárd dolárov zo štátnych zdrojov. Vďaka justícii a nezávislým médiám sa kauzy dostali na verejnosť. Zuma po odchode z čela ANC (Africký národný kongres) sa dostal pred súd, kde sa zodpovedá zo 700 obvinení.

Výsledkom tohto strateného desaťročia je nárast nezamestnanosti, odliv investorov a tiež časté výpadky elektrickej energie zavinené zlým riadením štátnej firmy ESKOM.

Parlamentné voľby v máji 2019 vyhral ANC s 57,5 %, čo bolo historicky najnižšie doterajšie číslo od konca roku 1994. Oficiálna opozícia Demokratická aliancia získala 22,23 % a rastie strana Bojovníci za ekonomickú slobodu.

Do funkcie prezidenta Juhoafrickej republiky bol zvolený niekdajší viceprezident a predseda vládnej strany Africký národný kongres Cyril Ramaphosa. Na konci apartheidu viedol juhoafrické odbory a hral dôležitú úlohu pri vyjednávaní o mierovej zmene režimu a pri formulovaní veľmi progresívnej juhoafrickej ústavy.

Prezident Cyril Ramaphosa

JAR nutne potrebuje návrat kvalitnejšej vlády. Medzi mladými nezamestnanými sa šíri pocit, že Nelson Mandela bol voči belochom a kapitalistom príliš ústretový. Síce milióny chudobných Juhoafričanov sa v minulom štvrťstoročí dostali k pitnej vode, lepšiemu bývaniu a elektrike, ale z ich pohľadu ide o pomalé zmeny. Nerovnosť medzi bohatými a chudobnými stále patrí medzi najväčšie na svete.

 

BOTSWANA

Botswana sa pokladá za najmenej skorumpovanú krajinu Afriky, so stabilným ekonomickým a politickým systémom.

Od získania samostatnosti tu vládne najsilnejšia strana Botswanská demokratická strana. Ďalšie významné opozičné strany sú: Botswanský národný front a Botswanská kongresová strana.

Okrem Národného zhromaždenia má Botswana i druhú zložku zákonodarnej moci – na etnickom zastúpení založený Snem náčelníkov. Tento pätnásťčlenný útvar pozostáva z ôsmich náčelníkov tswanských kmeňov, štyroch zástupcov menšinových kmeňov a troch členov volených samotným snemom. Dané zloženie nevyhovuje menšinovým kmeňom. Snem náčelníkov však zásluhou skorších opatrení BDS a prezidenta nehrá zásadnejšiu úlohu.

Vzhľadom na to, že Botswana sa radí medzi najstabilnejšie demokratické systémy v Afrike, i jej zahraničnopolitické záujmy sa orientujú na stabilitu, ľudské práva a demokraciu. Jej kľúčovým záujmom je stabilita, demokracia a rozvoj v regióne, ktoré sú zárukou prosperity. Botswana hosťovala niekoľko medzinárodných konferencií o demokracii a ľudských právach a je členom Medzinárodného inštitútu pre demokraciu a volebnú asistenciu (IDEA) spolu so štátmi ako Švédsko, Dánsko či Nórsko. Botswana je taktiež signatárom Deklarácie z Harare 1992 o neakceptovaní nedemokraticky zvolených vlád.

Tieto aspekty demokracie a stability systému v oblasti južnej Afriky však vôbec nie je jednoduché dosiahnuť, pretože tento región v minulosti jednak patril rôznym koloniálnym mocnostiam, ale i neskôr bol poznačený rôznymi diktatúrami a povstaniami.

So susednou Namíbiou spolupracuje Botswana v rôznych oblastiach. V ekonomickej ide najmä o spoluprácu v dodávkach elektrickej energie alebo zavedení nových technológií v komunikácii cez optické vlákna, aby tak znížili výdavky a zároveň sa prepojili s JAR. Taktiež Namíbia v roku 2008 povolila vývoz botswanského uhlia cez svoje prístavy a výstavbu železnice, ktorá by tieto prístavy spájala s Botswanou. V roku 1994 sa Botswana, Namíbia

a Angola dohodli na komisii povodia rieky Okavango, ktorej úloha by mala byť vytvorenie zmluvy o riadení spoločného používania vodných zdrojov tejto rieky. Vnútrozemská delta rieky Okavango je svetoznáma pre svoju faunu a zároveň je aj veľkým zdrojom príjmov z turizmu pre Botswanu. Okavango je však rieka, ktorá tečie z Angoly cez Namíbiu. Vzhľadom na rozsiahle suchá, ktoré z času na čas zasiahnu Namíbiu, ohlásila vláda, že plánuje odkloniť vodu z tejto rieky, aby ju využila na zavlažovanie, čo by sa mohlo stať serióznym konfliktom medzi týmito štátmi.

Vnútrozemská delta rieky Okavango

Ďalší spoločný projekt je na rieke Zambezi, kde vytvorili spoločnú komisiu vodného toku Zambezi, ktorá má za úlohu spravovať pobrežné zdroje. Zaujímavosťou je, že Botswana nemá žiadnu formálnu zmluvu s Namíbiou o spoločných hraniciach. Napriek tejto spolupráce existujú oblasti konfliktov záujmov. Ide najmä o dlhotrvajúci zápas o vlastníctvo ostrova Kasikili/Sedudu na rieke Chobe, ktorý predstavuje časť hraníc týchto štátov. V decembri 1999 bol tento ostrov pridelený súdom OSN v Hágu Botswane.

Západ slnka na rieke Chobe blízko hraníc s Namíbiou

 

NAMÍBIA

Namíbia je unitárny štát (je to štát s jednotnou sústavou štátnych orgánov, s jednotným právnym poriadkom a nedeliteľným územím.) demokratická republika s polo-prezidentským systémom.

Socha prvého prezidenta a zakladateľa SWAPO, Sama Nujomu

Namíbia získala nezávislosť ako jedna z posledných afrických krajín, a to od Juhoafrickej republiky v roku 1990. Dominantnou politickou silou je strana Ľudová organizácia juhozápadnej Afriky, známa pod skratkou SWAPO. Prezident Hage Geingob je zároveň predsedom tejto strany. V novembrových voľbách 2019 bol znovu zvolený za prezidenta, avšak v porovnaní s rokom 2014 klesol jeho výsledok z 87% na 56%, čo je najnižšia podpora prezidenta od získania nezávislosti. SWAPO opäť získalo väčšinu v parlamente, ale stratila svoju dvoj tretinovú väčšinu.

Súčasný prezident Hage Geingob

Spolitizovanou témou je otázka pozemkovej reformy. Vláda deklarovala, že do roku 2020 sa vráti 43% (celkovo 15 mil. ha) poľnohospodárskej pôdy pôvodnému černošskému obyvateľstvu.

V roku 2017 zažalovala Namíbia Nemecko o reparácie za zločiny genocídy spáchané koloniálnou vládou v rokoch 1904 až 1908 voči namíbijským kmeňom Hererov a Namov. Nemecko, ktoré je najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci pre Namíbiu, sa za zločiny proti ľudskosti ospravedlnilo, ale akékoľvek odškodnenie odmieta. Táto skutočnosť zvyšuje napätie medzi nemeckou menšinou a väčšinovým černošským obyvateľstvom.

Namíbia má výrazne nezávislú zahraničnú politiku, pevne spojenú so štátmi, ktoré jej pomáhali s bojom za nezávislosť, vrátane Kuby. S malou armádou a krehkou ekonomikou sa zahraničná politika vlády orientuje na posilňovanie väzieb a vzťahov v rámci juhoafrického regiónu. Namíbia je aktívnym členom SADC ( Juhoafrické rozvojové spoločenstvo), kde je zástancom ešte väčšej regionálnej integrácie.

23. apríla 1990 sa stala 160. členom OSN. Namíbia nemá žiadnych nepriateľov v regióne, avšak bola zatiahnutá do debát týkajúcich sa hraníc a cezhraničných projektov. Namíbijská ústava definuje úlohu armády ako „ochrancu územia a národných záujmov“.

Autor: Anton Magula

Príspevok vznikol ako jeden z výstupov expedície BOJAR v septembri 2019

Literatúra:

https://www.heritage.org/index/country/southafrica

https://globaledge.msu.edu/countries/south-africa/economy

https://data.worldbank.org/

https://www.doingbusiness.org/en/data/exploreeconomies/botswana

https://www.businessinfo.cz/cs/clanky/namibie-zakladni-charakteristika-teritoria-17911.html

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *