Na cestách

Vybrané národné parky a chránené územia Južnej Afriky

ZIMBABWE

Viktóriine vodopády

Národný park Viktóriine vodopády (Victoria Falls National Park ) na severozápade Zimbabwe chráni južný a východný breh rieky Zambezi. Rozkladá sa pri rieke Zambezi od rozsiahlejšieho Zambezi National Park asi 6 km nad vodopádmi až 12 km pod vodopádmi.

Markantným znakom parku je dažďový les, ktorý rastie v dažďovom opare, ktorý vzniká rútiacou sa vodou. Druhové zloženie tvoria paprade, palmy, liany a mnoho drevín, ktoré nemožno vidieť inde v regióne, ako napr. mahagón.

Návštevníci môžu spozorovať aj slony, nosorožce, hrochy, mnohé druhy antilop a v rieke možno vidieť aj krokodíly. Viktóriine vodopády alebo Mosi-oa Tuna (Voda, ktorá hrmí) sú jedny z najväčších vodopádov na svete a sú zapísané do Svetového dedičstva UNESCO.

Objavil ich 16. novembra 1855 škótsky cestovateľ David Livingstone a nazval ich podľa britskej kráľovnej Viktórie. V roku 1875 ich preskúmal český cestovateľ Emil Holub.

Socha Davida Livingstona pri Vikóriiných vodopádoch, na strane Zimbabwe.

Šírka vodopádov je 1800 metrov. Voda padá dole z útesu vysokého 120 m do úzkeho (130 m) a hlbokého kaňonu vytvoreného v čadičových horninách. Prietok v priebehu roka silno kolíše, pričom v najsuchšom období v marci dosahuje len 3% maximálneho prietoku, priemerný prietok je 1400 m³/s.

Úzky a hlboký kaňon v čadičových horninách. Obdobie sucha.

 

Vodopády v období dažďov

 

BOTSWANA

Národný park Chobe

Rozloha : 11 700 km²
Založený v roku 1967.
Počet druhov vtákov: 440

Tento národný park je jedným z najznámejších a tretí najväčší v Botswane. Na severe parku je jazero Liambezi. Dôležitým zdrojom vody sú aj rieky, z ktorých je najznámejšia Chobe River, ktorá pramení v Angole ako Kwando River, v Botswane pokračuje ako Linyanti River a až potom sa premenováva na Chobe River. Vďaka dostatku vody je krajina národného parku premenlivá a nájdeme tu trávnaté pláne, ale aj menšie jazierka a rieky, ktoré sa menia na mopanové lesy (Mopan je rod rastlín z čeľade bôbovité, ktorého jediným zástupcom je Colophospermum mopane). Je to beztŕňový, poloopadavý ker až strom, ktorý sa vyskytuje v južných oblastiach strednej Afriky, kde často vytvára dominantné porasty, tzv. mopanové lesy) a lužné lesy s bažinami a močiarmi.

Západ slnka nad riekou Chobe

Národný park má štyri časti:

Oblasť Serondela (alebo breh Chobe), ktorá leží na severovýchodnom okraji národného parku. Charakteristické sú značné inundačné územia a husté mahagónové, teakové lesy. I keď ich rozloha sa zmenšuje pod ničivým vplyvom slonov.

Močiar Savuti s rozlohou 10 878 km² , ktorý sa nachádza v západnej časti parku. Močiar je pozostatkom bývalého veľkého jazera.

Močiar Linyanti, leží popri rieke Linyanti v severozápadnom cípe parku.

Močiare Savuti a Linyanti sú od seba delené suchším územím s drevinovým porastom.

V národnom parku Chobe nájdeme veľa druhov zvierat, najmä veľké množstvo druhov vodného vtáctva. Samozrejmosťou sú rôzne druhy antilop, množstvo hrochov, žiráf. Sú tu perfektné podmienky na sledovanie veľkých stád slonov, ktoré na niektorých miestach páchajú veľké škody na stromových porastoch.

Zo šeliem sú tu levy, gepardy, hyeny, šakaly a leopardy, vzácne aj psy hyenovité. Park patrí medzi oblasti s najvyššou biodiverzitou v celej Afrike.

NAMÍBIA

Namíbia patrí medzi krajiny s najvyšším podielom chránených území na rozlohe krajiny. Zhruba 19% územia (okolo 130 000 km2) je chránených. Ako jediná a prvá krajina svete chráni celé svoje pobrežie sieťou národných parkov od roku 2010, kedy bol vyhlásený národný park Dorob.

Národný park Skeleton Coast (Pobrežie kostier)

Tento národný park leží na severozápade Namíbie a západnú hranicu tvorí Atlantický oceán. Park je známy vďaka starým vrakom lodí a vybieleným kostrám rôznych druhov zvierat, ktoré sa nachádzajú na jeho pobreží.

Najatraktívnejšia časť parku Terrace Bay je uzavretá pre individuálnych návštevníkov. Pobrežná klíma je studená a nehostinná. Krajina v parku je veľmi rozmanitá pod západného pobrežia až po suchú, skalnatú a neúrodnú krajinu smerom na východ od oceána. Piesočné duny sa striedajú s pohoriami sopečného pôvodu.

 

Nájdeme tu rôzne druhy zvierat. Park je známy obrovskými kolóniami uškatcov (tuleňov) juhoafrických (Arctocephalus pusillus), ktoré žijú v prírodnej rezervácii The Cape Cross Seal Reserve. Obývajú malý výbežok (Cape Cross) v južnej časti Atlantického oceánu. Údajne je to najväčšia kolónia na svete s cca 210 000 exemplármi v dobe rozmnožovania, ktorá je v novembri až decembri. Nájdeme tu aj slony, levy, hyeny, nosorožce dvojrohé a rôzne druhy antilop.

Cape Cross je známy aj vylodením portugalského moreplavca Diega Cãa na tomto mieste v roku 1486, kde aj vztýčil svoje štvrté padrão. Padrão je kamenný stĺp, ktorý zanechávali portugalskí moreplavci v 15. a 16. storočí po dosiahnutí pevniny, aby zaznamenali svoje prvenstvo a zvrchovanosť.

Národný park Dorob

Národný park zaberá pobrežný pruh popri Atlantickom oceáne od delty rieky Kuiseb južne od Walvis Bay až po rieku Ugab. Tento národný park tvorí predel medzi Skeleton National Park na severe a Namib – Naukluft Park na juhu.

Duna č. 7

 

Národný park má veľkolepý pobrežný pás dún, rozsiahle piesočné pláne a pobrežné lokality bohaté na vtáčiu faunu, bohatú rastlinnú diverzitu a rozsiahly systém občasných tokov. Na pobreží sa zhromažďuje zhruba 75 vtáčích druhov. Na pobreží bolo zaznamenaných vyše 1,6 milióna vtákov.

Kolónia plameniakov pri Walvis Bay

Národný park Etosha

Nachádza sa v Namíbii v regióne Kunene. Hranice parku tvoria aj hranice ostatných regiónov Oshana, Oshikoto a Otjozondjupa.

Jedna zo vstupných brán do národného parku.

Národný park bol založený v roku 1907, keď bola Namíbia nemeckou kolóniou známa ako Juhozápadná Afrika. V tomto období mal park rozlohu 100 000 km² a bol najväčšou rezerváciou na svete. Pre politické zmeny sa dnešná rozloha parku rovná skoro štvrtine pôvodnej (22 270 km²), ale napriek tomu ostáva Etosha veľkým a významným chráneným územím. V domorodom jazyku Ovambo znamená Etosha „obrovská biela oblasť“, alebo „miesto, kde vysychá voda“. Parku dominuje soľná panva Etosha, ktorá predstavuje púšť s dĺžkou približne 130 km a šírkou 50 km.

Pláň je zvyčajne suchá, ale v lete v obdodí november až marec, kedy je obdobie dažďov, túto obrovskú panvu zaleje voda, ktorá sa rozleje do celej oblasti, avšak jej hĺbka býva do 1 metra. Vtedy láka najmä pelikány a plameniaky. Stále pramene lákajú širokú škálu živočíchov po celý rok, ale najmä vtáky, nosorožce čierne a endemické impaly Aepyceros melampus petersi.

Bežne sa v parku vyskytujú žirafy, slony či levy. Je tu aj množstvo ohrozených druhov, napr. nosorožec dvojrohý a i.

V období sucha fúka vietor, ktorý nesie soľný prach naprieč krajinou až do južného Atlantiku. Soľ obohacuje pôdu o dôležité minerály, na ktorých závisia niektoré živočíchy ale rovnako spôsobuje aj problémy v poľnohospodárstve.

Etosha je spolu s ostatnými miestami v južnej Afrike súčasťou projektu SAFARI 2000 (Southern African Regional Science Initiative). Používajú sa satelity, lietadlá a pozemné snímače, aby sa následne získané dáta o území a atmosfére podrobili výskumu ako na seba pôsobí človek a príroda. Na hraniciach parku bolo postavené 850 km dlhé oplotenie, ktoré obmedzuje šírenie chorôb. Zvieratá sa v tejto suchej oblasti koncentrujú pri prameňoch, ktoré poskytujú bohaté zásoby pastvy. Pre tento účel bolo umelo vyrobených 50 vodných dier.

Národný park Namib-Naukluft

je chránené územie v Namíbii, ktoré sa rozprestiera v púšti Namib. Namib znamená otvorený priestor, názov púšte dal meno krajine Namíbia, krajina otvorených priestorov. Púšť Namib sa považuje za najstaršiu na Zemi. Park ochraňuje živočíchy, ktoré dokážu prežiť na mieste s malým prísunom vody. Sú to najmä hady, gekóny, rôzny hmyz, hyeny, africké antilopy a šakaly. Priemerné ročné zrážky sú 106 mm, koncentrujú sa do obdobia medzi februárom a aprílom.

Národný park má rozlohu 49,768 km2 ( o niečo väčší ako je rozloha Slovenska 49 035 km²). Región je charakterizovaný vysokými, izolovanými ostrovnými vrchmi (afrikánsky kopjes), budovanými krvavo červenými granitmi, živcami a pieskovcami. Najvýchodnejšiu časť parku pokrývajú vrchy Naukluft Mountains.

Krajine dominujú vysoké oranžové duny, ktorých farbu vytvorila oxidácia železa obsiahnutom v piesku. Najznámejšou časťou parku je Sossusvlei, ktorá je najčastejšie navštevovanou atrakciou Namíbie. Tunajšie duny sú najvyššie na svete, miestami dosahujú výšky viac ako 300 m nad povrchom púští.

 

Národný park bol založený nemeckou koloniálnou administratívou v roku 1907, kedy sa za chránené vyhlásilo územie medzi riekami Swakop River a Kuiseb River. Súčasné hranice národného parku pochádzajú z roku 1978.

 

 

Spitzkoppe, je skupina granitových vrchov medzi Usakos a a Swakopmund v Namíbii.

Vek hornín, z ktorých je masív Spitzkoppe tvorený, má viac ako 700 miliónov rokov a najvyšší bod dosahuje 1 728 m n. m. (najnižší z troch vrcholov je vysoký 1 584 m). Masív nápadne vyčnieva nad okolitou rovinatou krajinou (prevýšenie je asi 700 m). Časť oblasti Spitzkoppe má status chráneného územia.

Masív Spitzkoppe se nachádza v regióne Erongo necelých 120 km vzdušnou čiarou na severovýchod od správneho strediska oblasti Swakopmundu.

Masív Spitzkoppe, označovaný ako súčasť pohoria Erongo, sa formoval v dobe zhruba pred 130 miliónmi rokov, kde došlo k deleniu kontinentu Gondwana na africký a juhoamerický kontinent. Žulový masív Spitzkoppe bol vytvorený intrúziou pri prenikaní magmy staršími hlbinnými horninami v oblasti Damaralandu, ktorých vek sa udáva v rozmedzí 760 – 460 miliónov rokov. Do súčasnej podoby bol vypreparovaný v priebehu už zmienených 130 miliónov rokov.

 

Spitzkoppe je významnou mineralogickou lokalitou s výskytom drahých kameňov.

Podobne ako napr. v oblasti Brandbergu alebo Twyfelfonteinu aj na území Spitzkoppe existujú dôkazy o tunajšom osídlení v neolite. Ide predovšetkým o skalné kresby, ktoré pochádzajú z obdobia 4400 r. pr. n.l.

Národný park Ai-Ais/Richtersveld Transfrontier Park

Fish River Canyon je situovaný na juhu Namíbie. Je to najväčší kaňon v Afrike a údajne druhý na svete (po Grand Canyon). Je dlhý zhruba 160 km, miestami až 27 km široký a hlboký do 550 m.

Pekné výhľady sú blízko Hobas, je to kemp vzdialený asi 70 km severne od Ai- Ais. Táto časť kaňonu je súčasťou národného parku Ai-Ais/Richtersveld Transfrontier Park. ostatných 90 km kaňonu sa nachádza v súkromných rukách.

Kaňon vznikol asi pred 500 miliónmi rokov vďaka pohybom zemskej kôry

a následnej vodnej erózie rieky Fish River, ktorá pamení v blízkosti Naukluft Mountains a jej tok sa vinie v dĺžke 800 km až k hraniciam medzi Namíbiou a Juhoafrickou republikou, kde sa vlieva do rieky Orange. Podľa legendy Sanov tunajšie neuveriteľné tvary vytvoril unikajúci obrovský had.

Dnes patrí k najúžasnejším prírodným divom Afriky. Veľkým lákadlom aj pešia túra, ktorá kaňon pretína. Patrí k najnáročnejším turistickým cestám v Afrike, ide po dne kaňonu a meria 86 km. Je mimoriadne náročná kvôli spaľujúcej horúčave, ktorá na dne kaňonu vládne.

Juhoafrická republika

Národný park Stolového vrchu, predtým nazývaný Národný park Cape Peninsula, je národný park v oblasti Kapského Mesta, vyhlásený 29. mája 1998.

Národný park má dve známe krajinné súčasti:

Stolový vrch a Mys dobrej nádeje.

Stolový vrch: táto časť zahŕňa Stolový vrch, Signal Hill a Lion´s Head a ďalšie vrcholy pozdĺž Atlantického oceánu, ďalej tzv. Orange Kloof, chránené územie so zákazom vstupu verejnosti.

Stolový vrch je vrch s plochým vrcholom, ležiaci nad Kapským Mestom

Hlavným rysom Stolového vrchu je takmer 3 km dlhý útes, tvoriaci steny vrchu. Dosahuje výšku 1086 m n.m. V histórii bola vrchovolá plošina väčšia, avšak erózia spôsobila čiastočný rozpad a tým vytvorila okolité vrcholy Devil´s Peak a Lion´s head.

Vrcholová časť Stolového vrchu pozostáva z ordovického kremeňa

a pieskovca.

Po zelených svahoch Stolového vrchu vedie okolo 400 turistických chodníkov. V roku 1926 bola vybudovaná lanová dráha, ktorá na vrchol vyvezie ročne okolo pol milióna návštevníkov.

Lion´s Head

Časť Národného parku Mys dobrej nádeje sa vyvinula z prírodnej rezervácie Mysu dobrej nádeje.

Mys dobrej nádeje (angl. Cape of Good Hope, afrik. Kaap die Goeie Hoop) je ostrý pevninský výbežok v Južnej Afrike neďaleko Kapského Mesta. Je tradične (a nesprávne) označovaný ako miesto, na ktorom sa stretávajú Atlantický oceán a Indický oceán. Technicky rozhranie medzi týmito oceánmi leží 160 km juhovýchodnejšie pri Strelkovom myse, ktorý je najjužnejším bodom Afriky. Až k Mysu dobrej nádeje však z Indického oceána zasahuje teplý prúd Strelkového mysu, ktorý sa tu stýka so studeným Benguelským prúdom.

Búrlivé vody Atlantického oceánu

Cape Point – vyvýšenina blízko Mysu dobrej nádeje

 

Mys dobre nádeje – pohľad z Cape Pointu

Tento článok vznikol ako jeden z výstupov expedície BOJAR – september 2019.

Autori článku a fotografií: Ladislav Tolmáči a Anton Magula

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *