Na cestách

Škótsko

Škótsko (angl. Scotland, v škótskej gaelčine Alba) je jedna zo štyroch krajín, ktoré tvoria Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Rozkladá sa v severnej časti ostrova Veľká Británia a na vyše 790 okolitých ostrovoch (okrem iného sem patria súostrovia Shetlandy, Orkneje a Hebridy). Má rozlohu 78 772 km2 (SR 49 035 km2). Pevninskú hranicu má len s Anglickom, a to 96 km medzi riekou Tweed na východe a zálivom Solway Firth na západe.

Dunnet Head, najsevernejší bod Škótska na pevnine.

 

Ostrov Skye, najväčší ostrov súostrovia Vnútorné Hebridy. Má rozlohu 1 656 km2 (o niečo menší ako náš Žitný ostrov).

Portree, hlavné mesto ostrova s 2 000 obyvateľmi.

 

Podľa odhadu z polovice roku 2017 má Škótsko 5 424 000 obyvateľov (SR 5 443 000). Úradným jazykom je angličtina a škótska gaelčina (ktorou hovorí asi 1 % Škótov, hlavne v severozápadnej časti) a škótčina (germánsky jazyk), hovorí ňou asi 1,5 miliónov Škótov. Škótsko má svoju samostatnú vlajku, modrú s bielym uhlopriečnym krížom svätého Ondreja, a znak – červeného leva na zlatom podklade s dvojitým červeným ľaliovým lemom.

 

 

 

 

Aj keď je Edinburgh hlavným mestom, najväčším mestom Škótska je Glasgow s viac ako 584 000 obyvateľmi. Okolo mesta sa vytvorila konurbácia Greater Glasgow s vyše 1,2 mil. obyvateľov, čo je takmer štvrtina škótskeho obyvateľstva. Ostatné väčšie mestá sú Aberdeen, Dundee, Inverness a Stirling.

Inverness leží na rieke Ness, pri známom jazere Loch Ness. Je správnym centrom správnej oblasti Highland. Často sa mu tiež hovorí “hlavné mesto Vysočiny”. Má zhruba 50 000 obyvateľov.

Okrem toho, žije vo svete viac ako 10 miliónov Škótov a ich potomkov, ktorí sa hlásia k svojmu pôvodu. Najviac ich je v Kanade, Austrálii a USA. V podstate každý človek, ktorého priezvisko sa začína typickým „Mac“ alebo „Mc“ má svoj pôvod v Škótsku.

Ku Škótsku patrí aj veľká časť Severného mora, kde sa nachádzajú najrozsiahlejšie ropné ložiská Európskej únie.

 

FYZICKÁ GEOGRAFIA

Najvyšším pohorím je Škótska vysočina (Highlands), kde je aj najvyšší vrch

Highlands

Škótska i celého Spojeného kráľovstva Ben Nevis (1 344 m n.m.). Rozkladá sa v severnej a severozápadnej časti Škótska. Túto oblasť budujú hlavne premenené a vyvreté horniny prekambrického a paleozoického veku. Na tomto území sa nachádza aj mnoho horských údolí (glens) a jazier (lochs). Na východ a juh od Škótskej vysočiny sa nachádzajú úrodnejšie nížiny, ktoré vznikli usadzovaním.

 

Glen Finan, v popredí Glenfinnan Monument – tu princ Charlie Edward Stuart (prezývaný Bonnie Prince Charlie) zapichol počas obdobia Jakobitských povstaní (17./18. stor.) vlajku a vyzval národ k poslednému vojenskému odporu voči anglickej korune

Smerom k anglickému pohraničiu je hojnejší výskyt lesných porastov, ktoré boli pôvodne po celom území Veľkej Británie, ale boli vyrúbané v priebehu priemyselnej revolúcie a na stavbu lodí.

Medzi najväčšie rieky patrí Clyde a Forth. V menších horských riekach sa darí lososom – národnej rybe Škótska. Najväčším jazerom je Loch Lomond, Loch Ness ( v jeho hlbinách vraj žije svetoznáma príšera – Lochneska, ktorej prítomnosť sa doteraz nepreukázala) a Loch Awe. Väčšina jazier je ľadovcového pôvodu.

Jazero Loch Ness, v popredí zrúcaniny hradu Urquhart. Je to najväčšia zásobáreň sladkej vody v celej Británii (toľko sladkej vody nemá celé Anglicko s Walesom dohromady).

 

Klíma

Podnebie Škótska (rovnako ako celého Spojeného kráľovstva) ovplyvňuje Golfský prúd, ktorý pôsobí od západu. Krajina má mierne, ale vlhké zimy a chladnejšie letá. Počasie býva veľmi premenlivé, často sa na jeseň a na jar počas jednej hodiny vystrieda slnečný svit, dážď s krúpami a snežením, ako oblasti v podobných zemepisných šírkach ako Labrador, južná Škandinávia alebo polostrov Kamčatka. Teploty sú v podstate nižšie ako v ostatných častiach Spojeného kráľovstva s maximálnou minimálnou teplotou −27.2 °C, ktorá bola nameraná v roku 1895 v pohorí Grampiány. Najvyššie priemerné zimné teploty sú 6 °C v oblasti Lowlands a maximálne priemerné júlové teploty tu dosahujú 18 °C. Najvyššia nameraná teplota z augusta 2003 má hodnotu 32.9 °C .

Ostrov Tiree, v súostroví Vonkajšie Hebridy má najväčší úhrn slnečného svitu v celej krajine, a to okolo 300 hodín (na Slovensku okolo 2 000 hodín). Zrážky sa menia podľa polohy, západné vysočiny Škótska sú daždivejšie, na mnohých miestach ročný úhrn zrážok presahuje 3 000 mm. Pre porovnanie, väčšina nížin dosahuje ročne úhrn nižší ako 800 mm.

 

Flóra a fauna

Živočíšstvo je typické pre severozápadnú Európu, avšak niektoré veľké cicavce, ako rys, medveď hnedý, vlk, los boli vyhubené v nedávnej minulosti. Nachádzajú sa tu zaujímavé kolónie tučniakov, rôzne druhy vodného vtáctva ako napr. sula biela. Vo vyšších pohoriach žije tetrov obyčajný, zajac belák, či hranostaj.

V pozostatkoch ihličnatých lesov žije krivonos smrekový, jediný britský endemit, hlucháň obyčajný, veverica obyčajná, či kuna lesná.

Rastlinstvo Škótska zahrňuje listnaté a ihličnaté lesy, slatiny a druhy typické pre tundru, najmä vresy.

HOSPODÁRSTVO

Priemysel a obchod

Priemysel má na území Škótska dlhoročnú tradíciu. V začiatkoch to bol najmä ťažký priemysel: stavba lodí, výroba ocele, ťažba uhlia spolu s drevárskym

a textilným priemyslom. Ťažký priemysel bol medzi svetovými vojnami obmedzený a po druhej svetovej vojne nastal ešte väčší úpadok. V 70. rokoch minulého storočia boli v Severnom mori objavené ložiská ropy, čím začal rozkvet ťažobného priemyslu. Okrem toho sa rozvíjal aj ľahký priemysel, finančníctvo a služby. Dnes je Škótsko významným výrobcom elektronických komponentov a mestá Edinburgh a Glasgow patria medzi najvýznamnejšie finančné centrá Európy. V posledných rokoch zaznamenal rozmach aj turistický ruch, čo malo za následok rozvoj služieb. V priemysle pracuje 25% obyvateľov, v službách 74% a 1% pripadá na poľnohospodárstvo.

Medzi hlavné turistické atrakcie patria hrady, ostrovy a prírodné zaujímavosti, gastronómia (whisky + pálenice), veľké mestá, technické pamiatky a zaujímavosti, historické pamiatky, folklór (gajdy, oblečenie) a i.

 

Hrad Stirling jeden z najznámejších hradov Škótska, kde bola napríklad korunovaná Mária Stuartová a sídlili viacerí panovníci Škótska.

 

Edinburgh Castle – nad mestom týčiaca sa pevnosť; tá prvá tu stála ešte v časoch Rimanov, ktorí tu do dnešného Edinburghu prišli uzavrieť mier so severnými kmeňmi; postupne sa pevnosť menila a rozrástala, zúčastnila sa azda všetkých dôležitých vojen škótskej histórie a bola i sídlom niekoľkých panovníkov – doposiaľ sú na hrade uložené korunovačné klenoty Škótska (ešte staršie než tie anglické v Londýne).

 

Dunrobin – renesančný zámok z 19. stor. s francúzskymi záhradami; s približne 2000 miestnosťami prezývaný aj „najväčší dom Škótska“

 

Sklad s dozrievajúcou whisky v pálenici Deanstone

 

Na rieke Forth v meste Stirling sa odohrala legendárna bitka, zachytená aj vo filme Statočné srdce (vo filme sa neudiala na moste). Tu Škóti, vedení Wiliamom Wallaceom, prekvapili za mostom anglickú presilu. Armáda sedliakov vyhrala nad väčšou, lepšie vyzbrojenou a skúsenejšou armádou Anglicka.

 

Falkirk Wheel je originálny rotačný lodný výťah, nachádzajúci sa neďaleko mesta Falkirk v Škótsku. Prepája prieplavy Forth and Clyde Canal a Union Canal a prekonáva výškový rozdiel 24 m. Umožňuje vnútrozemské vodné spojenie medzi mestami Edinburgh a Glasgow. Unikátna technická zaujímavosť.

 

Škótsky gajdoš v typickom odeve (quilt)

 

Corrieshalloch Gorge – najhlbšia priepasť/trhlina celej Británie; 1,5 km dlhá, 60 m hlboká a 10 m široká; škótske prírodne dedičstvo

 

Fairy Poolsnájdete ich na a úpätí pohoria Black Buillin na ostrove Skye, sú to rozprávkové prírodné bazény..

Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárstvo je na veľmi vysokej úrovni, funguje na farmárskom princípe. Hlavné poľnohospodárske oblasti sú na východe, kde sa darí zemiakom, obilninám a koreňovej zelenine. Pomerne časté sú farmy, ktoré sa špecializujú na pestovanie jahôd.

S živočíšnou výrobou je nerozlučne spätý celý rad tradičných škótskych plemien zvierat. Patrí medzi ne škótsky náhorný dobytok (highland). Plemeno

známe od 6. storočia je výnimočne odolné voči tvrdým klimatickým podmienkam, dokáže veľmi efektívne využívať porast pastvín. Zvieratá sú vonku počas celého roka. Škótsky náhorný dobytok sa chová extenzívne a tradične v ekologickom poľnohospodárstve.

Okrem chovu dobytka sa tu darí aj chovu koní a oviec, z ktorých sa spracováva hlavne vlna, mäso a mlieko. Veľmi významnou súčasťou je rybolov. Škótsko má bohaté skúsenosti a dlhú tradíciu v tomto odbore, preto sa krajina zaraďuje medzi najdôležitejšie v tomto odvetví. Ryby sa lovia jednak na riekach (pstruhy, lososy), ale hlavne na mori – tresky, slede a i.

Doprava

V Škótsku je 5 medzinárodných letísk a ďalších 10 lokálnych. Dlhoročnú tradíciu má železničná doprava, ktorá je organizovaná samostatne od zvyšku Spojeného kráľovstva a má hustú sieť tratí. Zo siete diaľníc a rýchlostných

Letisko v meste Inverness

 

ciest je najvyťaženejšia diaľnica M8 medzi Glasgow a Edinburghom. Najdlhšia je M74, ktorá Škótsko spája s Anglickom.

Funguje tu hustá sieť lodných liniek, ktoré sú medzinárodné: vytvárajú spojenie s Nórskom, Belgickom, Faerskými ostrovmi a Islandom, ale aj miestne, ktoré zabezpečujú dopravu do Severného Írska a na ostrovy na severe a západe.

Životná úroveň

Škótsko má pomerne vysoký index HDI: 0,907, na Slovensku: 0,845

Index ľudského rozvoja (angl. Human Development Index, skr. HDI) je porovnávací údaj chudoby, gramotnosti, vzdelania, priemernej dĺžky života, pôrodnosti a ďalších faktorov štátov sveta vypracúvaný Organizáciou Spojených národov (OSN). Štandardne sa používa na meranie potenciálnej sociálnej prosperity.

Aj v porovnaní krajín podľa HDP na 1 obyvateľa (40 000 USD/obyvateľ), patrí Škótsko medzi najbohatšie krajiny v Európe a je 14. najbohatšou krajinou OECD (podľa škótskej vlády). Škótsko má vyšší ranking ako Spojené kráľovstvo (35 000 USD).

Náboženstvo

Dominantné postavenie vo vierovyznaní má Škótska cirkev (The Church of Scotland), ktorá sa zriadením a vyznaním veľmi nelíši od anglikánskej cirkvi. Kedysi bolo Škótsko katolícke (hlavne v Highlands), ale postupne sa presadila reformovaná Škótska cirkev. Posledná katolícka kráľovná Mária bola popravená v 16. storočí.

Politický systém

Škótske kráľovstvo bolo nezávislým štátom až do 1. mája 1707, kedy napriek protestom po celej krajine podpísalo Zákon o únii a vytvorilo tak politickú úniu s Anglickým kráľovstvom – kráľovstvo Veľkej Británie. Škótsko má naďalej samostatný právny systém, nezávislý od Anglicka, Walesu a Severného Írska a stále disponuje samostatnými súdnymi právomocami vo verejnom i súkromnom medzinárodnom práve. Má aj vlastný bankový systém a bankovky, a to tri druhy. Edinburgh je druhé najväčšie finančné centrum Veľkej Británie a jedno z najväčších vo svete.

Nezávislosť škótskeho práva, spoločne so samostatným vzdelávacím systémom a škótskou cirkvou sú faktormi, ktoré už od čias zjednotenia pomáhajú prežiť škótskej kultúre a národnej identite. Škótsko však už nie je samostatným štátom a nie je preto priamym členom Organizácie spojených národov ani Európskej únie.

Budova parlamentu v Edinburghu.

Nový škótsky parlament bol zvolený v roku 1999, kedy sa po takmer 300 rokoch vyčlenil spod právomocí parlamentu Spojeného kráľovstva v Londýne. Parlamentu v Londýne boli ponechané právomoci len v oblasti obrany, zahraničných vzťahov a daní. Škótsky parlament so sídlom v Edinburghu je zodpovedný za väčšinu aspektov života v Škótsku. Je podporovaný škótskou vládou, na čele ktorej je predseda vlády, nominovaný parlamentom (v súčasnosti v roku 2020 je na čele vlády líderka Škótskej národnej strany Nicola Sturgeonová)

Premiérka menuje ostatných ministrov vlády. Vysokí štátni úradníci sú zodpovední vláde a vláda je zodpovedná parlamentu. Štátny sekretár pre Škótsko ostal súčasťou kabinetu Spojeného kráľovstva a je podporovaný Úradom Škótska so sídlom v Glasgowe a pobočkami v Edinburghu a v Londýne. Vláda je zodpovedná za otázky týkajúce sa zdravotníctva, vzdelávania, spravodlivosti, vidieka a dopravy.

Miestna správa je rozdelená na 29 unitárnych zložiek a tri ostrovné. Miestna správa bola zreorganizovaná v roku 1995 a nahradila dvojstupňový systém platiaci od poslednej reformy v roku 1974. Pred rokom 1974 bolo Škótsko rozdelené na grófstva („counties“) a väčšie mestá boli riadené mestskými korporáciami. Staré rozdelenie na kniežatstvá sa používa aj v súčasnosti ako základ systému evidencie nehnuteľností v Škótsku. Inštitúcie miestnej správy sú riadené zastupiteľstvom, ktorého členovia sú volení každé štyri roky v riadnych voľbách.

ŠKÓTSKO A BREXIT

Ako vieme, Spojené kráľovstvo dňa 31. januára 2020 spečatilo svoj odchod z Európskej únie. Po vystúpení Británie z EÚ bude do konca roka 2020 nasledovať prechodné obdobie, počas ktorého budú vzájomné vzťahy oboch strán pokračovať ako doteraz, zatiaľ čo budú rokovať o nových vzťahoch.

V Škótsku existujú silné tendencie snahy o nezávislosť, ktoré vyvrcholili 18. septembra 2014, kedy sa konalo referendum o nezávislosti Škótska. Malo len jednu otázku a to: „Malo by Škótsko byť nezávislý štát?“ Výsledkom malo byť buď zotrvanie Škótska v Spojenom kráľovstve, alebo jeho osamostatnenie sa. Na schválenie referenda mala stačiť jednoduchá väčšina hlasov. Referenda sa zúčastnilo 84,6 % obyvateľov, z ktorých sa 55,3 % vyslovilo za zotrvanie Škótska v Spojenom kráľovstve.

Zásadnými otázkami, ktoré s referendom súvisia, je ekonomická životaschopnosť Škótska (a s ňou súvisiaca otázka meny nezávislého Škótska), obrana, vzťahy so zvyškom Spojeného kráľovstva či členstvo v medzinárodných organizáciách, predovšetkým v EÚ a NATO.

S brexitom nie sú spokojní Škóti ani Íri. Práve Škótsko a Severné Írsko boli jedinými súčasťami Británie, ktoré v referende hlasovali proti odchodu z Únie. Ak by si dnes Škóti mali vybrať medzi zotrvaním s Britmi alebo v EÚ, väčšia časť z nich by si vybrala druhú možnosť. Teda odtrhnutie od Spojeného kráľovstva, ak by to znamenalo vyhnúť sa brexitu.

Rovnako to platí o Severných Íroch. Keď sa ich v nedávnom prieskume pýtali, či by si vybrali zotrvanie v Británii, ak by to znamenalo takzvaný divoký brexit (teda bez dohody s EÚ), väčšina z nich by sa radšej spojila s Írskom. A zotrvala by tak v Únii.

Pred ostatnými voľbami do britského parlamentu si Škótski nacionalisti (SNP) kampaň postavili na odmietaní brexitu a novom referende o nezávislosti. A voliči im dali obrovskú dôveru. Z 59 kresiel v Škótsku pritom získali drvivú väčšinu, ich kandidáti zvíťazili v 48 okrskoch a neuspeli len v 11-tich. Nové referendum však nebude také jednoduché. Problémom je, že nové referendum im musí schváliť aj Londýn a ten to zatiaľ odmieta. Sturgeonová však trvá na svojom.

„Nemôžem súhlasiť so žiadnou požiadavkou o prenose právomocí, ktorý by viedol k ďalšiemu referendu o nezávislosti,“ napísal Johnson v liste, ktorého obsah zverejnil na Twitteri. Sturgeonovej pripomenul, že predtým prisľúbila, že referendum z roku 2014, v ktorom Škóti hlasovali za zotrvanie v Spojenom kráľovstve, bude referendom uskutočneným len „raz za generáciu“.

Avšak, ak by sa aj konalo úspešné referendum, ako by dopadlo delenie týchto dvoch krajín? My máme skúsenosť z roku 1993, kedy Slovensko malo polovičnú populáciu tej českej a asi tretinový objem ekonomiky. Škótsko by ťahalo za omnoho kratší koniec. Jeho obyvateľstvo i ekonomika tvoria len desatinu tej anglickej. Škótska ekonomika je ešte previazanejšia s anglickou, ako bola slovenská s českou. Dve tretiny škótskych tovarov smerujú do Anglicka. Zvyšok je rozdelený medzi Úniu a zámorské územie, najmä USA.

Škótska ekonomika nedosahuje výkon tej anglickej, ale je vyspelá. Dominujú v nej ťažba ropy, výroba whisky, ale aj výrobky leteckého, lodiarskeho a automobilového priemyslu. Veľmi dobre funguje sektor služieb, najmä finančné centrá v Edinburghu a Glasgowe, a IT biznis. Škóti sú dnes na tom určite lepšie, ako sme na tom boli my v roku 1993. To však neznamená, že rozvod s Anglickom by zvládli bez problémov.

Škótsko má v rámci Spojeného kráľovstva rozsiahlu finančnú autonómiu. Vláda v Londýne je zodpovedná za financovanie armády, zahraničnej služby a, samozrejme, za verejné služby na území Anglicka. Škótsko si riadi a financuje verejné služby na vlastnom území, najmä školstvo, zdravotníctvo a sociálne veci. Napriek slušnej produktivite práce však výber daní nestačí

pokryť výdavky škótskej vlády. Vo finančnom roku 2018-2019 dosiahol škótsky deficit verejných financií 12,6 miliardy libier, čo bolo sedem percent škótskeho hrubého domáceho produktu. Takýto deficit nemá žiadna členská krajina Únie. Deficit sa financuje cez priamy finančný transfer z Londýna.Po vyhlásení samostatnosti by Škótsko muselo buď prudko zvýšiť dane, alebo zoškrtať verejné služby. Takisto by museli financovať vlastnú armádu, zahraničnú službu, vládny dlh a veľa iných vecí, ktoré dnes zabezpečuje Londýn. Škóti napríklad budú musieť zaviesť vlastnú menu. Tá veľmi pravdepodobne okamžite zdevalvuje voči britskej. To spravila aj slovenská koruna voči českej v roku 1993. Pre Škótov to však bude mať ťažšie dôsledky. Napríklad by sa to dotklo Škótov, ktorí majú pôžičky v britských librách a po devalvácii by im mohol narásť dlh aj o 10-20%. Ani členstvo Škótska v Európskej únii by nebolo jednoduchým procesom, museli by totiž absolvovať štandardný prístupový proces. Ich členstvo by muselo schváliť všetkých 27 členov Únie. Aj takých, ktorí majú dosť vlastných problémov so separatizmom. Je veľmi málo pravdepodobné, že Škótsko vyhlási nové referendum bez súhlasu Londýna. A londýnska vláda počká na vodnú chvíľu a vyhlási referendum spolu so Škótmi. A je dosť možné, že ho znovu vyhrá.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *